Na tejto mape je znázornená akvakultúrna produkcia podľa krajiny od roku 2008 po súčasnosť vyjadrená vtisíckach ton. Akvakultúrna produkcia označuje chov apestovanie vodných (sladkovodných alebo morských) organizmov (napr. rýb, mäkkýšov, kôrovcov arastlín) vkontrolovaných podmienkach na ľudské použitie alebo konzumáciu. Akvakultúra znamená, že rast organizmov sa neponecháva len na prírodu, ale robia sa určité zásahy, ako je pravidelné vysadzovanie násad, kŕmenie aochrana pred dravcami. Vďaka svojmu potenciálu zvyšovať potravinovú výrobu azároveň znižovať tlak na rybolovné zdroje zohráva akvakultúra kľúčovú úlohu vmnohých rozvíjajúcich sa ekonomikách.

Táto mapa znázorňuje akvakultúrnu produkciu podľa druhu akrajiny. Akvakultúrna produkcia označuje chov apestovanie vodných (sladkovodných alebo morských) organizmov (napr. rýb, mäkkýšov, kôrovcov arastlín) vkontrolovaných podmienkach na ľudské použitie alebo konzumáciu. Akvakultúra znamená, že rast organizmov sa neponecháva len na prírodu, ale robia sa určité zásahy, ako je pravidelné vysadzovanie násad, kŕmenie aochrana pred dravcami. Vďaka svojmu potenciálu zvyšovať potravinovú výrobu azároveň znižovať tlak na rybolovné zdroje zohráva akvakultúra kľúčovú úlohu vmnohých rozvíjajúcich sa ekonomikách. Ďalšie informácie

Táto mapa zobrazuje umiestnenie fariem na chov mäkkýšov, kôrovcov aostnatokožcov. Takéto farmy sa zväčša špecializujú na jeden druh. Mäkkýše, kôrovce aostnatokožce sú živočíchy, ktoré žijú vo vode amajú ulitu, lastúru alebo inú vonkajšiu schránku. Medzi hlavné produkované kategórie patria slávky, ustrice, lastúrniky, srdcovky ahrebeňovkovité. Dôležitou charakteristikou mäkkýšov, kôrovcov aostnatokožcov je ich schopnosť filtrovať planktón, čím čistia morskú vodu od prebytku týchto mikroskopických zelených rastlín aúčinne zlepšujú kvalitu vody. Na mape sú uvedené informácie poskytnuté vrámci projektu Euroshell.

Táto mapa znázorňuje informácie opolohe fariem na chov morských rýb vEÚ apartnerských krajinách (údaje za rok 2017). Slovom ryba sa označujú vodné živočíchy, ktoré majú vyvinutú kostru. Patria sem teda kostnaté ryby, ako sú lososy, adrsnokožce, ako sú žraloky. Ide oinú kategóriu než mäkkýše, kôrovce aostnatokožce či iné vodné živočíchy, ktoré kostru nemajú. Chov rýb je na celom svete dobre rozvinutý arýchlo rastie. Chová sa veľa druhov, pričom rôznorodosť kultúry sa postupne zvyšuje. Táto mapa vychádza zúdajov získaných na základe smernice Rady 2006/88/ES ozdravotných požiadavkách na živočíchy, ktorou sa členským štátom EÚ ukladá povinnosť zostaviť zoznam všetkých schválených akvakultúrnych lokalít, ktoré patria do ich jurisdikcie.

Táto mapa znázorňuje informácie opolohe fariem na chov sladkovodných rýb vEÚ apartnerských krajinách na základe dostupných údajov. Slovom ryba sa označujú vodné živočíchy, ktoré majú vyvinutú kostru. Patria sem teda kostnaté ryby, ako sú lososy, adrsnokožce, ako sú žraloky. Ide oinú kategóriu než mäkkýše, kôrovce aostnatokožce či iné vodné živočíchy, ktoré kostru nemajú. Chová sa veľa druhov, pričom rôznorodosť kultúry sa postupne zvyšuje. Táto mapa vychádza zúdajov získaných na základe smernice Rady 2006/88/ES ozdravotných požiadavkách na živočíchy, ktorou sa členským štátom EÚ ukladá povinnosť zostaviť súpis všetkých schválených akvakultúrnych lokalít, ktoré patria do ich jurisdikcie. Dostupné informácie odruhoch boli harmonizované. Môžete použiť filtre pre tieto hlavné druhy: kapor, zubatka pruhovaná, „iné sladkovodné ryby chované vrybníkoch“ (zubáč obyčajný, šťuka severná, ostriež zelenkavý, lieň sliznatý atď. – prevažne kaprovité), pstruh, losos (smolty arybia mlaď), úhor európsky, jeseter veľký, tilapia, okrasné ryby ainé.

Na tejto mape je zobrazená hustota havárií lodí vmoriach obklopujúcich Európsku úniu na základe údajov, ktoré poskytla Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) vroku 2009. Počet adruh havárií, ktoré sa stávajú vdanom regióne, významne ovplyvňujú faktory ako počasie, charakter pobrežia ahustota premávky. Európska námorná bezpečnosť je nevyhnutná vzáujme blahobytu aprosperity EÚ. Pobrežná stráž preto vnašej spoločnosti zohráva významnú úlohu.

Na tejto mape môžete vyhľadať, kde vEurópe prebiehajú projekty integrovaného námorného dozoru zriadené Európskou komisiou (EK). Údaje poskytla EK. Integrovaný námorný dozor poskytuje príslušným verejným orgánom na úrovni Európskej únie (EÚ), regionálnej aceloštátnej úrovni prostriedky na výmenu informácií naprieč sektormi ahranicami scieľom účinne porozumieť činnostiam audalostiam na mori. Integrácia námorného dozoru je nevyhnutná na zaistenie bezpečnejších, lepšie chránených ačistejších morí. Toto sú základné podmienky na podporu trvalo udržateľného hospodárskeho rastu vglobalizovanom svete.

Táto mapa zobrazuje rozmiestnenie zásahových plavidiel na odstránenie ropných škvŕn, ako aj ich kapacitu na uskladnenie znečistenej vody (vkubických metroch) za rok 2013 na základe informácií, ktoré poskytla Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA). Keďže sa prepravujú obrovské objemy ropy, pri haváriách vznikajú rozsiahle ropné škvrny. Tieto úniky ropy majú vmorskom prostredí veľmi škodlivý vplyv na živé organizmy, najmä na morské cicavce avtáky. Keďže ropa má menšiu hustotu ako slaná voda, pláva na hladine mora avytvára na nej tenký film nazývaný ropná škvrna. Plávajúca ropa sa lepí na kožušinu aperie morských cicavcov avtákov, odstraňuje ich izolačné avodu odpudzujúce vlastnosti, vdôsledku čoho sú vystavené chladnému adrsnému prostrediu. Okrem toho sa môžu otráviť, keď vsnahe očistiť sa prehltnú ropu. Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) zriadila sieť zásahových plavidiel na odstraňovanie znečistenia mora, ktoré umožňujú rýchle aefektívne čistenie mora od ropných škvŕn.

Na tejto mape sú zobrazené miesta závažných prípadov úniku ropy veurópskych moriach za roky 2007–2008 na základe údajov, ktoré poskytla Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA). Úniky ropy majú vmorskom prostredí veľmi škodlivý vplyv na živé organizmy, najmä na morské cicavce avtáky. Keďže ropa má menšiu hustotu ako slaná voda, pláva na hladine mora avytvára na nej tenký film nazývaný ropná škvrna. Plávajúca ropa sa lepí na kožušinu aperie morských cicavcov avtákov, odstraňuje ich izolačné avodu odpudzujúce vlastnosti, vdôsledku čoho sú vystavené chladnému adrsnému prostrediu. Okrem toho sa môžu otráviť, keď vsnahe očistiť sa prehltnú ropu. Keďže sa prepravujú obrovské objemy ropy, pri haváriách vznikajú rozsiahle ropné škvrny.

Táto mapa zobrazuje klasifikované biologické zóny pre všetky európske vody používané vmodeli biotopov morského dna siete EMODnet (EUSeaMap). Ide ojeden zviacerých deskriptorov biotopov používaných na určenie konečného typu biotopu. Biologické zóny sa určujú pomocou rôznych fyzikálnych premenných azástupných údajov.

Táto mapa zahŕňa predikčnú mapu biotopov morského dna podľa klasifikácie EUNIS veurópskych moriach. V relevantných prípadoch mapa vychádza zklasifikačného systému EUNIS 2007-11 apoužíva najpodrobnejšie klasifikácie, ktoré tento model predpovedá. Klasifikácia biotopov EUNIS je komplexný celoeurópsky systém na uľahčenie jednotného opisu azberu údajov pomocou identifikačných kritérií biotopov vcelej Európe. Klasifikácia bola doplnená oďalšie biotopy vprípade, že neexistuje primeraný biotop podľa systému EUNIS alebo chýbajú údaje. Model zahŕňa iba sublitorálnu zónu, pretože vdôsledku vysokej variability litorálnej zóny, chýbajúcich podrobných údajov osubstráte arozlíšenia modelu je ťažké predpovedať litorálne biotopy vtomto meradle.

Na tejto mape je zobrazené modelované priestorové rozloženie koralových útvarov amaerlového dna vStredozemnom mori. Tieto biokonštrukcie predstavujú typické stredozemské podmorské prostredia svýskytom štruktúr koralových rias, ktoré rastú vtlmených svetelných podmienkach. Sú výsledkom stavebnej činnosti rias aživočíchov, ktorú vyvažujú fyzikálne abiologické procesy erózie. Koralové amaerlové biotopy sa pre svoj rozsah, biodiverzitu aprodukciu radia medzi najdôležitejšie ekosystémy vStredozemnom mori apovažujú sa za veľmi významné tak zhľadiska rybolovu, ako aj prirodzenej sekvestrácie uhlíka.

Na tejto mape je zobrazené modelované priestorové rozloženie maerlového dna vStredozemnom mori. Tieto biokonštrukcie predstavujú typické stredozemské podmorské prostredia svýskytom štruktúr koralových rias, ktoré rastú vtlmených svetelných podmienkach. Sú výsledkom stavebnej činnosti rias aživočíchov, ktorú vyvažujú fyzikálne abiologické procesy erózie. Maerlové biotopy sa pre svoj rozsah, biodiverzitu aprodukciu radia medzi najdôležitejšie ekosystémy vStredozemnom mori apovažujú sa za veľmi významné tak zhľadiska rybolovu, ako aj regulácie uhlíka.

Na tejto mape je zobrazená predikčná mapa biotopov morského dna veurópskych moriach. Mapa bola vytvorená na základe klasifikovaných deskriptorov biotopov použitých na určovanie konečného biotopu. Vrelevantných prípadoch vychádza zo systému klasifikácie podľa prevládajúcich biotopov rámcovej smernice omorskej stratégii avprípade potreby zlučuje modelové výstupy. Rámcová smernica omorskej stratégii bola prijatá 17.júna 2008 ajej cieľom je účinnejšia ochrana morského prostredia vcelej Európe.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať ďalekosiahle dôsledky na hlbokomorské prostredie, ako je okysľovanie morskej vody, otepľovanie, strata kyslíka aznížená dostupnosť potravy na morskom dne. Predpokladá sa, že tieto zmeny ohrozia mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, koralové útesy studených vôd animi poskytované ekosystémové služby. Mapa zobrazuje predpokladanú stratu, zachovanie (refúgiá) arozšírenie biotopu dlhochvosta tuponosého (Coryphaenoides rupestris) vbudúcnosti (2081–2100) pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať ďalekosiahle dôsledky na hlbokomorské prostredie, ako je okysľovanie morskej vody, otepľovanie, strata kyslíka aznížená dostupnosť potravy na morskom dne. Predpokladá sa, že tieto zmeny ohrozia mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, koralové útesy studených vôd animi poskytované ekosystémové služby. Mapa zobrazuje predpokladanú stratu, zachovanie (refúgiá) arozšírenie biotopu halibuta tmavého (Reinhardtius hippoglossoides) vbudúcnosti (2081–2100) pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať ďalekosiahle dôsledky na hlbokomorské prostredie, ako je okysľovanie morskej vody, otepľovanie, strata kyslíka aznížená dostupnosť potravy na morskom dne. Predpokladá sa, že tieto zmeny ohrozia mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, koralové útesy studených vôd animi poskytované ekosystémové služby. Mapa zobrazuje predpokladanú stratu, zachovanie (refúgiá) arozšírenie biotopu koralu Acanella arbuscula vbudúcnosti (2081–2100) pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať ďalekosiahle dôsledky na hlbokomorské prostredie, ako je okysľovanie morskej vody, otepľovanie, strata kyslíka aznížená dostupnosť potravy na morskom dne. Predpokladá sa, že tieto zmeny ohrozia mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, koralové útesy studených vôd animi poskytované ekosystémové služby. Mapa zobrazuje predpokladanú stratu, zachovanie (refúgiá) arozšírenie biotopu koralu Acanthogorgia armata vbudúcnosti (2081–2100) pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať ďalekosiahle dôsledky na hlbokomorské prostredie, ako je okysľovanie morskej vody, otepľovanie, strata kyslíka aznížená dostupnosť potravy na morskom dne. Predpokladá sa, že tieto zmeny ohrozia mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, koralové útesy studených vôd animi poskytované ekosystémové služby. Mapa zobrazuje predpokladanú stratu, zachovanie (refúgiá) arozšírenie biotopu koralu Desmophyllum dianthus vbudúcnosti (2081–2100) pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať ďalekosiahle dôsledky na hlbokomorské prostredie, ako je okysľovanie morskej vody, otepľovanie, strata kyslíka aznížená dostupnosť potravy na morskom dne. Predpokladá sa, že tieto zmeny ohrozia mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, koralové útesy studených vôd animi poskytované ekosystémové služby. Mapa zobrazuje predpokladanú stratu, zachovanie (refúgiá) arozšírenie biotopu koralu Lophelia pertusa vbudúcnosti (2081–2100) pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať ďalekosiahle dôsledky na hlbokomorské prostredie, ako je okysľovanie morskej vody, otepľovanie, strata kyslíka aznížená dostupnosť potravy na morskom dne. Predpokladá sa, že tieto zmeny ohrozia mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, koralové útesy studených vôd animi poskytované ekosystémové služby. Mapa zobrazuje predpokladanú stratu, zachovanie (refúgiá) arozšírenie biotopu koralu Madrepora oculata vbudúcnosti (2081–2100) pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať ďalekosiahle dôsledky na hlbokomorské prostredie, ako je okysľovanie morskej vody, otepľovanie, strata kyslíka aznížená dostupnosť potravy na morskom dne. Predpokladá sa, že tieto zmeny ohrozia mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, koralové útesy studených vôd animi poskytované ekosystémové služby. Mapa zobrazuje predpokladanú stratu, zachovanie (refúgiá) arozšírenie biotopu koralu Paragorgia arborea vbudúcnosti (2081–2100) pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať ďalekosiahle dôsledky na hlbokomorské prostredie, ako je okysľovanie morskej vody, otepľovanie, strata kyslíka aznížená dostupnosť potravy na morskom dne. Predpokladá sa, že tieto zmeny ohrozia mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, koralové útesy studených vôd animi poskytované ekosystémové služby. Mapa zobrazuje predpokladanú stratu, zachovanie (refúgiá) arozšírenie biotopu platesy drsnej (Hippoglossoides platessoides) vbudúcnosti (2081–2100) pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať ďalekosiahle dôsledky na hlbokomorské prostredie, ako je okysľovanie morskej vody, otepľovanie, strata kyslíka aznížená dostupnosť potravy na morskom dne. Predpokladá sa, že tieto zmeny ohrozia mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, koralové útesy studených vôd animi poskytované ekosystémové služby. Mapa zobrazuje predpokladanú stratu, zachovanie (refúgiá) arozšírenie biotopu sebastesa hlbinného (Sebastes mentella) vbudúcnosti (2081–2100) pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať ďalekosiahle dôsledky na hlbokomorské prostredie, ako je okysľovanie morskej vody, otepľovanie, strata kyslíka aznížená dostupnosť potravy na morskom dne. Predpokladá sa, že tieto zmeny ohrozia mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, koralové útesy studených vôd animi poskytované ekosystémové služby. Mapa zobrazuje predpokladanú stratu, zachovanie (refúgiá) arozšírenie biotopu skorpénotvarej ryby Helicolenus dactylopterus vbudúcnosti (2081–2100) pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať ďalekosiahle dôsledky na hlbokomorské prostredie, ako je okysľovanie morskej vody, otepľovanie, strata kyslíka aznížená dostupnosť potravy na morskom dne. Predpokladá sa, že tieto zmeny ohrozia mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, koralové útesy studených vôd animi poskytované ekosystémové služby. Mapa zobrazuje predpokladanú stratu, zachovanie (refúgiá) arozšírenie biotopu tresky škvrnitej (Gadus morhua) vbudúcnosti (2081–2100) pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Na tejto mape je znázornené rozšírenie morskej trávy druhu Posidonia oceanica (známej aj ako Neptúnova tráva) sendemickým výskytom vStredozemnom mori. Táto rastlina vytvára rozsiahle podmorské lúky, ktoré sú významnou súčasťou ekosystému. Jej plody sa voľne vznášajú avTaliansku sú známe ako „morské olivy“ (l'oliva di mare). Zlistov vznikajú klbká vláknitého materiálu, známe ako egagropili, ktoré sa vyplavujú na blízke pobrežia.

Európske námorné dedičstvo–Na tejto mape sú zobrazené významné európske námorné múzeá vrátane múzeí uvedených vzozname Európskeho námorného dedičstva. Európske námorné múzeá ponúkajú jedinečnú možnosť spoznávať našu námornú históriu. Starajú sa oto, aby sa starobylé ahistorické artefakty aplavidlá zachovávali voptimálnych podmienkach aaby boli prístupné na účely všeobecného záujmu, akademického štúdia avzdelávania verejnosti.

Táto mapa poskytuje údaje oročných zmenách (vpercentách) počtu dostupných lôžok vhoteloch, podobných zariadeniach avšetkých ostatných hromadných ubytovacích zariadeniach (ako sú kempingy) na štvorcový kilometer od roku 1990 do roku 2011.

Cestovný ruch je dôležitou hnacou silou ekonomiky vpobrežných regiónoch, zároveň však môže mať nepriaznivý vplyv na pobrežné komunity aekosystémy. Scieľom posúdiť tieto vplyvy arozvíjať trvalo udržateľné riadenie pobrežného cestovného ruchu je potrebné sledovať vývoj cestovného ruchu na rôznych európskych pobrežiach. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je monitorovanie počtu nocí, ktoré ľudia strávia vubytovacích zariadeniach cestovného ruchu vpobrežných regiónoch. Na tejto mape sa uvádza počet prenocovaní vubytovacích zariadeniach cestovného ruchu podľa pobrežných avnútrozemských oblastí (od roku 2012). Ďalšie informácie

Cestovný ruch je dôležitou hnacou silou ekonomiky vpobrežných regiónoch, zároveň však môže mať nepriaznivý vplyv na pobrežné komunity aekosystémy. Scieľom posúdiť tieto vplyvy arozvíjať trvalo udržateľné riadenie pobrežného cestovného ruchu je potrebné sledovať vývoj cestovného ruchu na rôznych európskych pobrežiach. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je monitorovanie počtu zariadení, izieb alôžok vpobrežných regiónoch. Na tejto mape sa uvádza počet zariadení, izieb alôžok podľa pobrežných avnútrozemských oblastí (od roku 2012). Ďalšie informácie

Táto mapa poskytuje prehľad okvalite vody na kúpanie (napr. vynikajúca, dobrá, dostatočná azlá) pozdĺž európskych pobreží. Poskytuje súbor údajov za roky 1990 až 2022, ktoré poskytli členské štáty (EÚ28) aktoré sprístupnila Európska environmentálna agentúra.

UNESCO–Na tejto mape je zobrazená poloha námorných apobrežných pamiatok svetového dedičstva UNESCO, ktoré môžete navštíviť vEurópe, ako aj na celom svete. Na týchto miestach máte možnosť spoznať históriu apreniesť sa späť včase do dôb našich predkov. Je to príležitosť lepšie porozumieť kultúrnym, spoločenským, environmentálnym ahospodárskym aspektom ich života, ako aj objaviť bohaté dedičstvo, ktoré po sebe zanechali. Tieto pamiatky zaradené do zoznamu svetového dedičstva považuje Výbor pre svetové dedičstvo za lokality svýnimočnou celosvetovou hodnotou.

International Aquarium Forum–Na tejto mape je zobrazených viac ako 100 verejných akvárií vEurópe uvedených vzozname Medzinárodného fóra akvárií (IAF) pre Európu. Návšteva akvária je vždy obohacujúcim zážitkom. Dozviete sa vňom napríklad odejinách námorníctva, fyziológii morských živočíchov, ekologických faktoch orôznych morských biotopoch aovýzname udržiavania čistoty našich morí.

Anomália hladiny mora odhaľuje regionálny rozsah nezvyčajných úrovní vodnej hladiny (t.j. odchyľujúcich sa od normálnej alebo očakávanej hladiny) vpobrežných moriach počas určitého časového obdobia. Na tejto mape sú znázornené anomálie hladiny mora odvodené zmeraní meračom prílivu aodlivu asnímačmi tlaku na morskom dne, ktoré poskytuje Stála služba pre strednú hladinu mora (PSMSL).

Krajinná pokrývka je fyzický materiál na zemskom povrchu, ktorý významne ovplyvňuje potenciálne využitie pôdy. Táto mapa zobrazuje krajinnú pokrývku vEurópe. Vytvorená je na základe interpretácií satelitných snímok zhotovených národnými tímami, ktoré sa zúčastňujú na programe Corine Land Cover (CLC). Tento program je súčasťou služby monitorovania krajiny programu Copernicus, ktorú vedie Európska komisia aEurópska agentúra pre životné prostredie. Táto iniciatíva poskytuje informácie oživotnom prostredí získané kombináciou vzdušných avesmírnych pozorovacích systémov amonitorovania na mieste.

Cunami je séria vĺn vo vodnom útvare spôsobená premiestnením veľkého objemu vody zvyčajne voceáne alebo vo veľkom jazere. Príčinou cunami môžu byť javy, ako sú zemetrasenia, sopečné erupcie, zosuvy pôdy ainé narušenia nad alebo pod vodou. Na tejto mape sú znázornené miesta výskytu javov, ktoré spôsobili cunami. Informácie boli zhromaždené vrámci rôznych vnútroštátnych aregionálnych mapovacích projektov azískané zpríslušnej literatúry.

Cunami je séria vĺn vo vodnom útvare spôsobená premiestnením veľkého objemu vody zvyčajne voceáne alebo vo veľkom jazere. Keď sa vlny cunami približujú kpobrežiu ahladina vody klesne, vlny cunami sa stlačia avýška vlny sa výrazne zvýši, čo spôsobí rozsiahle záplavy vpobrežných oblastiach. Na tejto mape sú znázornené miesta pozdĺž európskych pobreží, ktoré zasiahli cunami, ako aj proces, ktorý ich vyvolal. Informácie boli mapované vrámci rôznych vnútroštátnych aregionálnych mapovacích projektov azhromaždené zpríslušnej literatúry.

Na tejto mape sú znázornené povodia rôznych riek zoskupené podľa mora, do ktorého sa voda vlieva. Odvodňovacie siete spolu spríslušnými povodiami tvoria komplexné funkčné prvky, ktoré sú významné nielen zhľadiska hydrologických procesov, ale aj zhľadiska environmentálnych procesov vo veľkom meradle. Ich význam sa uznáva vnedávno prijatých európskych právnych predpisoch, ako je rámcová smernica ovode.

Relatívna zmena hladiny mora je miera, vakej stúpa alebo klesá výška morskej hladiny vzhľadom kpevnine nakonkrétnom mieste na pobreží. Inými slovami označuje zmenu hladiny mora vzhľadom na pevninskú kôru, ktorú môžu spôsobiť zmeny absolútnej hladiny mora (výška morskej hladiny vzhľadom na stred zeme) a/alebo pohyby pevninskej kôry. Na tejto mape sú zobrazené relatívne trendy hladiny mora odvodené zmeraní meračom prílivu aodlivu asnímačmi tlaku na morskom dne, ktoré poskytuje Stála služba pre strednú hladinu mora (PSMSL).

Táto mapa zobrazuje hlavné európske rieky ajazerá. Odvodňovacie siete spolu spríslušnými povodiami tvoria komplexné funkčné prvky, ktoré sú významné nielen zhľadiska hydrologických procesov, ale aj zhľadiska environmentálnych procesov vo veľkom meradle. Ich význam sa uznáva vnedávno prijatých európskych právnych predpisoch, ako je rámcová smernica ovode.

Názvy svetových morských panví

Odtok je pohyb povrchovej vody (vo forme riek, jazier, potokov) do morí aoceánov. Táto mapa znázorňuje trendy týkajúce sa toku vody zriek do európskych morí.

Impulzové podmorské hlukové udalosti sú hlasné, krátke zvukové impulzy spôsobené povolenou ľudskou činnosťou, napríklad pri zapúšťaní pilót pri stavebných prácach na mori, pri seizmických prieskumoch ložísk ropy aplynu apri podmorských výbuchoch. Hoci jeho účinky nie sú dostatočne známe, môže nepriaznivo ovplyvňovať morské organizmy, najmä cicavce, ktoré sa dorozumievajú pomocou podmorských zvukov. V kontexte rámcovej smernice o morskej stratégii (MSFD) sa v rozhodnutí Komisie D11 vyžaduje, aby zavádzanie energie vrátane podmorského hluku bolo na úrovniach, ktoré nemajú nepriaznivý vplyv na morské prostredie. Na tejto mape je znázornený počet kalendárnych dní, počas ktorých bol zaznamenaný impulzový hluk voblasti, ktorá je na základe harmonizovaného rastra rozdelená na menšie jednotky (srozmermi 1/3°x1/6°) označované ako dni simpulzovým hlukom. Údaje boli získané z regionálnych registrov impulzových hlukových udalostí dohovoru OSPAR (v severovýchodnom Atlantiku) a dohovoru HELCOM (v Baltskom mori), ktoré prevádzkuje a spravuje ICES, ako aj v rámci Barcelonského dohovoru a dohovoru ACCOBAMS (Stredozemné more, Čierne more).

Na tejto mape je znázornená predpokladaná zmena výšky morskej hladiny na 237 miestach nachádzajúcich sa zhruba v100km rozstupoch vo vzdialenosti približne 50 až 100km od pobrežia Európy. Relatívny nárast hladiny mora na príslušných miestach sa extrapoluje zdigitalizácie dvoch máp, konkrétne mapy Douglas a. i. (2001), ktorá poskytuje odhad relatívneho nárastu hladiny mora pre celú Európu, amapy Lambeck a. i. (1997), ktorá podrobnejšie pokrýva menšiu oblasť–Severné more.

Na tejto mape je zobrazený vývoj počtu evidovaných automobilov na 1000 obyvateľov vprímorských mestách avo väčších prímorských mestách. Ukazovateľ je odvodený odpremenných, ktoré zhromaždil Európsky štatistický systém. Cieľom zbierania údajov oeurópskych mestách bolo prispieť kzlepšeniu kvality mestského života. Údaje podporujú výmenu skúseností medzi európskymi mestami, pomáhajú identifikovať najlepšie postupy, uľahčujú porovnávanie na európskej úrovni aposkytujú informácie odynamike vrámci miest aich okolia.

Európske prístavy sú mimoriadne dôležité brány, ktoré spájajú dopravné koridory Európy so zvyškom sveta. Až 74% tovaru sa do Európy dostáva alebo znej vyváža práve po mori. Prístavy však neslúžia len na prepravu tovaru, predstavujú aj energetické uzly, pokiaľ ide otradičné aobnoviteľné zdroje energie. Navyše vytvárajú pracovné miesta. Odhaduje sa, že veurópskych prístavoch sa každoročne nalodí avylodí 400miliónov cestujúcich. Na tejto mape je zobrazená lodná doprava vhlavných prístavoch EÚ.

Európske prístavy sú mimoriadne dôležité brány, ktoré spájajú dopravné koridory Európy so zvyškom sveta. Až 74% tovaru sa do Európy dostáva alebo znej vyváža práve po mori. Prístavy však neslúžia len na prepravu tovaru, predstavujú aj energetické uzly, pokiaľ ide otradičné aobnoviteľné zdroje energie. Navyše vytvárajú pracovné miesta. Odhaduje sa, že veurópskych prístavoch sa každoročne nalodí avylodí 400miliónov cestujúcich. Táto mapa zobrazuje hlavné prístavy EÚ. Je výsledkom zhromažďovania aharmonizácie súborov údajov, ktoré úradu EUROSTAT poskytujú prístavy včlenských štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve aNórsku.

Európske prístavy sú mimoriadne dôležité brány, ktoré spájajú dopravné koridory Európy so zvyškom sveta. Až 74% tovaru sa do Európy dostáva alebo znej vyváža práve po mori. Na tejto mape je zobrazená preprava tovaru vhlavných prístavoch EÚ. Údaje sa vykazujú vtisícoch ton podľa druhu nákladu asmeru.

Európske prístavy sú mimoriadne dôležité brány, ktoré spájajú dopravné koridory Európy so zvyškom sveta. Veurópskych prístavoch sa podľa odhadov každoročne nalodí avylodí 400miliónov cestujúcich. Na tejto mape je zobrazený tok cestujúcich vhlavných prístavoch EÚ. Údaje sa vykazujú vtisícoch cestujúcich (svýnimkou cestujúcich na výletných lodiach) podľa smeru atypu prepravy.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: plavidlá na bagrovacie apodmorské činnosti. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: iné. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava veurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: nákladné plavidlá. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: neznáme. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: osobné lode. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: plachetnice. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: rekreačné plavidlá. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: remorkéry avlečné plavidlá. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: rybárske plavidlá. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: servisné plavidlá. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: tankery. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: vojenské plavidlá aplavidlá orgánov presadzovania práva. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities. Mapa zobrazuje hlavné dopravné trasy, rybolovné oblasti astaveniská na mori. Európsky atlas morí obsahuje aj mapy znázorňujúce hustotu lodnej dopravy pre jednotlivé druhy plavidiel (napr. nákladné, rybárske plavidlá, bagrovacie apodmorské činnosti apod.). Môžete si tak pozrieť, kde sa tieto jednotlivé činnosti vykonávajú.

Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Na tejto mape je zobrazená námorná doprava naeurópskych moriach vroku 2021 pre tento druh lodí: vysokorýchlostné plavidlá. Hustota lodnej dopravy je vyjadrená ako počet hodín vmesiaci, ktoré lode strávili vkaždom štvorcovom kilometri. Mapa bola zostavená zrozsiahleho dátového súboru správ odosielaných vrámci automatického identifikačného systému (AIS), ktoré obsahujú údaje opolohe lodí podľa transpondérov umiestnených na palube. Využil sa pri tom nový postup analýzy veľkých dát (big data), ktorý vypracovala sieť EMODnet Human Activities.

MarineTraffic.com–Európske moria sú významným uzlom námornej dopravy. Poznatky otrasách lodnej dopravy majú zásadný význam pri námornom priestorovom plánovaní (napr. pri stavbe veterných parkov na mori akladení podmorských káblov apotrubí), ako aj pri posudzovaní vplyvu ľudskej činnosti (napr. rybolovu, výstavby na mori) na morské ekosystémy. Táto mapa zobrazuje akumulované údaje opolohách lodí, aby bolo možné vytvoriť mapy hustoty azískať prehľad onajvyužívanejších námorných trasách po celom svete.

Táto mapa znázorňuje európske morské diaľnice. Účelom morských diaľnic je podporovať ekologické, funkčné, atraktívne aefektívne námorné dopravné spojenia začlenené do celého dopravného reťazca. Európska komisia navrhla, aby sa „morské diaľnice“ rozvíjali ako skutočná konkurenčná alternatíva kpozemnej doprave. Ich využívaním by sa malo pomôcť opätovne nastoliť rovnováhu vdopravnom systéme EÚ.

Európske prístavy sú mimoriadne dôležité brány, ktoré spájajú dopravné koridory Európy so zvyškom sveta. Až 74% tovaru sa do Európy dostáva alebo znej vyváža práve po mori. Táto mapa poskytuje údaje ocelkovej hrubej hmotnosti* tovaru prepraveného do azjednotlivých prístavov. (*Hrubá hmotnosť tovaru zahŕňa aj obalový materiál avozidlo, vktorom sa tovar prepravuje.)

Európske prístavy sú mimoriadne dôležité brány, ktoré spájajú dopravné koridory Európy so zvyškom sveta. Až 74% tovaru sa do Európy dostáva alebo znej vyváža práve po mori. Prístavy však neslúžia len na prepravu tovaru, predstavujú aj energetické uzly, pokiaľ ide otradičné aobnoviteľné zdroje energie. Navyše vytvárajú pracovné miesta. Odhaduje sa, že veurópskych prístavoch sa každoročne nalodí avylodí 400miliónov cestujúcich. Na tejto mape sú zobrazené európske prístavy zapísané na zozname kódu Organizácie Spojených národov pre lokality obchodu adopravy.

Európske prístavy sú mimoriadne dôležité brány, ktoré spájajú dopravné koridory Európy so zvyškom sveta. Veurópskych prístavoch sa podľa odhadov každoročne nalodí avylodí 400miliónov cestujúcich. Na tejto mape je zobrazený tok cestujúcich podľa prístavov.

Na tejto mape sú zobrazené všetky dôležité pravidelné medzinárodné trajektové trasy avšetky vnútroštátne trajektové trasy, ktoré majú veľký význam pri prepájaní vnútroštátnej cestnej alebo železničnej siete.

Na tejto mape sú zobrazené transeurópske energetické siete (TEN-E) selektrinou. Stratégia transeurópskych energetických sietí (TEN-E) je zameraná na prepájanie energetickej infraštruktúry krajín EÚ. TEN-E tvoria neoddeliteľnú súčasť celkových cieľov energetickej politiky Európskej únie, pričom zvyšujú konkurencieschopnosť na trhoch selektrickou energiou aplynom, posilňujú bezpečnosť dodávok energie achránia životné prostredie.

Morská energia alebo energia zmorských zdrojov (niekedy nazývaná aj energia zoceánov či morská ahydrokinetická energia) označuje energiu, ktorú vytvárajú morské vlny, vietor, príliv aodliv, ako aj rozdiely vslanosti ateplote. Pohyb vody vo svetových oceánoch vytvára obrovský zdroj kinetickej, teda pohybovej energie. Na mape sú znázornené miesta, kde sa vyvíjajú nové technológie na využívanie tejto energie ajej premenu na elektrinu pre domácnosti, dopravu apriemysel.

Morská energia alebo energia zmorských zdrojov (niekedy nazývaná aj energia zoceánov či morská ahydrokinetická energia) označuje energiu, ktorú vytvárajú morské vlny, vietor, príliv aodliv, ako aj rozdielna slanosť ateplota. Pohyb vody vo svetových oceánoch vytvára obrovský zdroj kinetickej, teda pohybovej energie. Na mape sú znázornené miesta, kde sa realizujú projekty zamerané na využívanie tejto energie ajej premenu na elektrinu pre domácnosti, dopravu apriemysel.

V moderných jadrových elektrárňach sa teplo vyrába jadrovým štiepením, čo znamená, že atómy uránu sa rozdeľujú auvoľňujú veľké množstvo energie. Toto teplo sa využíva na premenu vody na paru apoháňanie turbíny, ktorá vyrába elektrinu. Obrovské množstvo tepla vyprodukované jadrovým štiepením je potrebné bezpečne riadiť, preto tieto elektrárne využívajú chladiace systémy. Keďže vynikajúcim prostriedkom na ochladenie reaktora je voda, mnohé elektrárne sú umiestnené pri riekach apobrežiach, kde je dostatok vody zadarmo. Táto mapa znázorňuje umiestnenie, prevádzkový stav ainé charakteristiky pobrežných jadrových elektrární. Je výsledkom zhromažďovania aharmonizácie súborov údajov získaných zviacerých zdrojov zEÚ ajmimo EÚ akaždý rok sa aktualizuje.

Na tejto mape sú zobrazené údaje opriemernej rýchlosti asmere vetra na 237 miestach nachádzajúcich sa zhruba v100km rozstupoch približne 50 až 100km od pobrežia Európy. Pozorovania rýchlosti asmeru vetra sa zbierali pomocou výškomerových arozptylových snímačov umiestnených na satelitoch ERS-1, ERS-2, Topex/Poseidon aGeosat. Údaje sú kdispozícii vdatabáze waveclimate.com. Na základe týchto pozorovaní sa priemerné hodnoty vypočítali voblastiach vtvare štvorca srozmermi 200x200km okolo každého miesta.

Na tejto mape je znázornená priemerná prílivová amplitúda, t.j. polovica výškového rozdielu medzi odlivom aprílivom, na 237 miestach nachádzajúcich sa zhruba v100km rozstupoch približne 50 až 100km od pobrežia Európy. Tieto pozorovania boli vypočítané pomocou prílivového modelu vytvoreného na základe údajov zôsmich rokov meraní satelitným výškomerom, ako aj na základe údajov zmeračov prílivu aodlivu vpribližne 7300 pobrežných staniciach.

Veterná energia, ktorá umožňuje pomocou veterných turbín premieňať vietor na elektrinu, patrí medzi najviac využívané zdroje udržateľnej energie. Keďže vietor na mori je stálejší azvyčajne intenzívnejší, rozsiahle zoskupenia veterných generátorov na mori, nazývané aj veterné parky, majú potenciál zabezpečovať stabilnú dodávku čistej veternej energie. Mapa znázorňuje umiestnenie aprevádzkový stav veterných parkov na mori veurópskych moriach. Informácie zozbieralo zviacerých zdrojov vcelej EÚ stredisko CETMAR pre Európsku námornú monitorovaciu adátovú sieť (EMODnet).

Veterná energia, ktorá umožňuje pomocou veterných turbín premieňať vietor na elektrinu, patrí medzi najviac využívané zdroje udržateľnej energie. Keďže vietor na mori je stálejší azvyčajne intenzívnejší, rozsiahle zoskupenia veterných generátorov na mori, nazývané aj veterné parky, majú potenciál zabezpečovať stabilnú dodávku čistej veternej energie. Na tejto mape je znázornený rozsah, prevádzkový stav ainé charakteristiky veterných parkov na mori veurópskych moriach. Informácie zozbieralo zviacerých zdrojov vcelej EÚ stredisko CETMAR pre Európsku námornú monitorovaciu adátovú sieť (EMODnet).

Na tejto mape je znázornená charakteristická výška vlny asmer vĺn na 237 miestach nachádzajúcich sa zhruba v100km rozstupoch približne 50 až 100km od pobrežia Európy. Pozorovania výšky asmeru vĺn sa zbierali pomocou výškomerových snímačov umiestnených na satelitoch ERS-1, ERS-2, Topex/Poseidon aGeosat. Údaje sú kdispozícii vdatabáze waveclimate.com. Na základe týchto pozorovaní sa priemerné hodnoty vypočítali voblastiach vtvare štvorca srozmermi 200x200km okolo každého miesta.

Zariadenia na mori sú konštrukcie azariadenia vmorskom prostredí, ktoré sa zvyčajne používajú na výrobu aprenos elektriny, ťažbu ropy, plynu ainých zdrojov. Mapa znázorňuje umiestnenie aprevádzkový stav takýchto zariadení na mori. Informácie vychádzajú zDohovoru oochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (OSPAR), prostredníctvom ktorého sa monitoruje rozvoj zariadení na mori audržuje sa aktualizovaný súpis všetkých zariadení na ťažbu ropy azemného plynu vmorskej oblasti, na ktorú sa dohovor OSPAR vzťahuje.

Geografická sieť je myslená sieť pozostávajúca zčiar rozmiestnených po povrchu Zeme. Slúži ako referenčný systém na určenie presnej polohy kdekoľvek na Zemi. Zvislé čiary označujú zemepisnú dĺžku avodorovné čiary predstavujú zemepisnú šírku. Priesečník týchto dvoch bodov určuje presnú polohu. Čiary zemepisnej dĺžky merajú stupne od východu na západ aprechádzajú zvisle od severného pólu kjužnému. Čiary zemepisnej šírky merajú stupne od severu na juh, pričom 0 stupňov označuje bod vpresnej polovici medzi severným ajužným pólom.

Na tejto mape sú znázornené hranice európskych krajín.

Na tejto mape sú zobrazené členské štáty Európskej únie, kandidátske krajiny apotenciálne kandidátske krajiny na členstvo vEÚ. Pri každej krajine sú uvedené niektoré kľúčové informácie, ako je veľkosť, počet obyvateľov, hlavné mesto, vlajka atď.

Na tejto mape sú zobrazené názvy ahranice hlavných svetových oceánov amorí, ako ich vymedzuje Medzinárodná hydrografická organizácia. (Rok: 1953–Hranice oceánov amorí, mimoriadne vydanie č.23)

Národná agentúra pre geopriestorové spravodajstvo – Na dne oceánu sa nachádzajú komplexné arozmanité geografické útvary, ktoré vznikli pôsobením tektonických, sopečných, eróznych asedimentačných procesov aich vzájomného pôsobenia. Táto mapa uvádza názvy podmorských reliéfov (stredooceánske chrbty, priekopy, podmorské kaňony, podmorské hory atď.).

Agentúra EEA – Pobrežná línia je oblasť, kde sa pevnina stretáva smorom alebo oceánom. Táto mapa pobrežia, zobrazujúca geografickú Európu, umožňuje veľmi podrobnú analýzu napríklad vmierke 1:100000. Vytvorila ju Európska agentúra pre životné prostredie (EEA). Údaje pochádzajú zo satelitných snímok (napr. EUHYDRO aGSHHG). Bolo potrebné urobiť niekoľko manuálnych zmien na splnenie požiadaviek uvedených vsmerniciach EÚ oochrane prírody, vrámcovej smernici ovode arámcovej smernici omorskej stratégii.

Súčasťou misie sú akcie, ktoré predstavujú spoločné úsilie o dosiahnutie troch cieľov misie „Obnoviť naše oceány avody“:

  1. ochrana a obnova morských a sladkovodných ekosystémov abiodiverzity v súlade so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030;
  2. prevencia a eliminácia znečistenia našich oceánov, morí a vôd v súlade s akčným plánom EÚ na dosiahnutie nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy;
  3. uhlíkovo neutrálne a obehové udržateľné modré hospodárstvo v súlade s navrhovaným európskym právnym predpisom v oblasti klímy a celostnou víziou zakotvenou v stratégii pre udržateľné modré hospodárstvo.

Na dosiahnutie týchto cieľov misia zavádza aj dva nástroje:

• digitálny znalostný systém týkajúci sa oceánov a vôd;
• mobilizácia a zapojenie verejnosti.

Viac informácií o akciách misie nájdete tu.

Európsky námorný deň bol vyhlásený vroku 2008 akaždoročne ponúka príležitosť stretnúť sa adiskutovať vrámci EÚ onámorných záležitostiach audržateľnom modrom raste. Táto konferencia spája tvorcov politiky, vedcov, priemysel aspoločnosť prostredníctvom plenárnych atematických zasadnutí na vysokej úrovni, workshopov avýstav. Na tejto mape sú zobrazené miesta, kde sa od prvého ročníka konala výročná konferencia zainteresovaných strán pri príležitosti Európskeho námorného dňa.

Súbežne skonferenciou pri príležitosti Európskeho námorného dňa sa vcelej Európe organizuje séria súvisiacich miestnych podujatí zameraných na mladých ľudí aobčanov pod značkou „Európsky námorný deň vmojej krajine“. Táto iniciatíva umožňuje mnohým európskym regiónom snámornou kultúrou zapojiť sa do osláv aupozorniť na významnú úlohu morí aoceánov vživote miestnych komunít. Na tejto mape je zobrazený prehľad 150 podujatí organizovaných na miestnej úrovni vsúvislosti siniciatívou Európsky námorný deň vmojej krajine, ktoré sa konali od apríla do júla 2019 v21 rôznych krajinách (15 krajín EÚ a6 tretích krajín). Možno medzi nimi nájsť aktivity zamerané na čistenie pláží, prehliadky prístavov so sprievodcom, výstavy venované námornej tematike, eko-exkurzie do oblastí svýznamným námorným dedičstvom, výlety loďou atď. Mnoho organizátorov využilo tieto podujatia aj na to, aby študentom ažiakom vcelej EÚ predstavili Európsky atlas morí. Nie je to však len taká obyčajná mapa, schovali sme do nej aj niečo špeciálne. Oslavujte spolu snami, ponorte sa do našej mapy askúste vyriešiť výzvu Európsky námorný deň v mojej krajine 2019!

Súbežne skaždoročnou konferenciou pri príležitosti Európskeho námorného dňa (tento rok sa koná vmeste Den Helder vHolandsku 20. a21.mája 2021) sa vcelej Európe organizuje séria súvisiacich miestnych podujatí zameraných na mladých ľudí aobčanov pod značkou Európsky námorný deň vmojej krajine.
Európsky námorný deň vmojej krajine je dôležitou súčasťou čoraz väčšej vlny informovanosti o oceánoch a aktivizmu v tejto oblasti vuplynulých rokoch apodujatia, ktoré sa konajú pod touto značkou, získavajú na popularite – každý rok prilákajú viac než 30000 účastníkov. Miestne aktivity ako čistenie pláží, prehliadky prístavov so sprievodcom, umelecké výstavy, workshopy, konferencie, semináre, výstavy smorskou tematikou, akcie týkajúce sa gramotnosti ooceánoch, ekologicky zamerané prehliadky aprechádzky v oblastiach s významným námorným dedičstvom, výlety loďou, návštevy námorných múzeí, lodí, akvárií, lodeníc atď. sú určené pre širokú verejnosť vcelej Európe, pričom tých mladších oslovuje najmä časť venovaná hrám azábave. Tieto aktivity umožňujú mnohým európskym regiónom snámornou kultúrou zapojiť sa do osláv aupozorniť na významnú úlohu morí aoceánov vživote miestnych komunít.
Keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 sa ešte neskončila, vrámci Európskeho námorného dňa vmojej krajine sa tento rok organizujú virtuálne apodľa možnosti aj prezenčné podujatia, ktoré sa konajú vrámci ročníka 2021.
Na tejto mape je zobrazený prehľad 232 podujatí organizovaných na miestnej úrovni vrámci Európskeho námorného dňa vmojej krajine vroku 2021 v25 rôznych krajinách (21 krajín EÚ a4krajiny mimo EÚ). Mnoho organizátorov využilo tieto podujatia aj na to, aby študentom ažiakom vcelej EÚ predstavili Európsky atlas morí.
Nie je to však len taká obyčajná mapa, schovali sme do nej aj niečo špeciálne. Oslavujte spolu snami, ponorte sa do mapy apokúste sa vyriešiť úlohy pri hľadaní pokladu pri príležitosti Európskeho námorného dňa vmojej krajine 2021.

Súbežne skaždoročnou konferenciou pri príležitosti Európskeho námorného dňa (tento rok sa koná vmeste Ravenna vTaliansku 19. a20. mája 2022) sa vcelej Európe organizuje séria súvisiacich miestnych podujatí zameraných na mladých ľudí aobčanov pod značkou Európsky námorný deň vmojej krajine.
Európsky námorný deň vmojej krajine je dôležitou súčasťou čoraz väčšej vlny informovanosti o oceánoch a aktivizmu v tejto oblasti vuplynulých rokoch apodujatia, ktoré sa konajú pod touto značkou, získavajú na popularite – každý rok prilákajú viac než 50000 účastníkov. Miestne aktivity ako čistenie pláží, prehliadky prístavov so sprievodcom, umelecké výstavy, workshopy, konferencie, semináre, výstavy smorskou tematikou, akcie týkajúce sa gramotnosti ooceánoch, ekologicky zamerané prehliadky aprechádzky v oblastiach s významným námorným dedičstvom, výlety loďou, návštevy námorných múzeí, lodí, akvárií, lodeníc atď. sú určené pre širokú verejnosť vcelej Európe, pričom tých mladších oslovuje najmä časť venovaná hrám azábave. Tieto aktivity umožňujú mnohým európskym regiónom snámornou kultúrou zapojiť sa do osláv aupozorniť na významnú úlohu morí aoceánov vživote miestnych komunít.
Keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 sa ešte neskončila, vrámci Európskeho námorného dňa vmojej krajine sa tento rok organizujú virtuálne apodľa možnosti aj prezenčné podujatia, ktoré sa konajú vrámci ročníka 2022.
Na tejto mape je zobrazený prehľad podujatí organizovaných vroku 2022 na miestnej úrovni pri príležitosti Európskeho námorného dňa vmojej krajine v29 rôznych krajinách (22 krajín EÚ a7krajín mimo EÚ). Mnoho organizátorov využilo tieto podujatia aj na to, aby študentom ažiakom vcelej EÚ predstavili Európsky atlas morí.
Nie je to však len taká obyčajná mapa, schovali sme do nej aj niečo špeciálne. Oslavujte spolu snami, ponorte sa do mapy apokúste sa vyriešiť úlohy počas pretekov člnov pri príležitosti Európskeho námorného dňa v mojej krajine 2022.

Súbežne s každoročnou konferenciou pri príležitosti Európskeho námorného dňa (tento rok sa koná 24. a 25. mája 2023 v meste Brest voFrancúzsku) sa v celej Európe organizuje séria súvisiacich miestnych podujatí zameraných na mladých ľudí a občanov pod značkou Európsky námorný deň v mojej krajine.
Európsky námorný deň v mojej krajine je dôležitou súčasťou čoraz väčšej vlny informovanosti aaktivizmu vsúvislosti sproblematikou oceánov v uplynulých rokoch a podujatia, ktoré sa konajú pod touto značkou, získavajú na popularite – každý rok prilákajú viac než 50 000 účastníkov. Miestne aktivity ako čistenie pláží, prehliadky prístavov so sprievodcom, umelecké výstavy, workshopy, konferencie, semináre, výstavy smorskou tematikou, akcie týkajúce sa gramotnosti ooceánoch, ekologicky zamerané prehliadky aprechádzky v oblastiach s významným námorným dedičstvom, výlety loďou, návštevy námorných múzeí, lodí, akvárií, lodeníc atď. sú určené pre širokú verejnosť vcelej Európe, pričom tých mladších oslovuje najmä časť venovaná hrám azábave. Tieto aktivity umožňujú mnohým európskym regiónom s námornou kultúrou zapojiť sa do osláv a upozorniť na významnú úlohu morí a oceánov v živote miestnych komunít.
V rámci Európskeho námorného dňa v mojej krajine sa tento rok organizujú prezenčné, virtuálne a hybridné podujatia.
Na tejto mape je zobrazený prehľad miestnych podujatí organizovaných v rámci Európskeho námorného dňa v mojej krajine v roku 2023 v rôznych krajinách. Mnoho organizátorov využíva tieto podujatia aj na to, aby občanom, študentom a žiakom v celej EÚ predstavili Európsky atlas morí.
Nie je to však len taká obyčajná mapa, schovali sme do nej aj niečo špeciálne. Oslavujte spolu snami, ponorte sa do mapy askúste vyriešiť geocachingovú hru vatlase.

In parallel to the annual European Maritime Day (EMD) conference (this year in Svendborg, Denmark, on 30-31 May 2024), a series of local related events are organised across Europe, reaching out to young people and citizens under the ‘EMD in my Country’ label. The objective is for people to realise that activities at sea (coastal tourism, fishing, sailing, shipping, offshore renewable energy, aquaculture etc.) are key for the EU’s citizens and economies. The EU has 68,000 km of coastline and about one third of the EU population lives within 50 km of the coast.
Since the first edition in 2018, the number of European Maritime Day in My Country events has increased significantly, with a wide range of activities such as beach clean-ups, guided tours, art exhibitions, workshops, and conferences. In 2023, 494 events were organised in 31 countries, both in the EU and outside the EU.
EMD In My Country this year includes physical, virtual and hybrid events.
This map offers an overview of the EMD in my Country 2024 local events in different countries. Many organisers also use their events to demonstrate the European Atlas of the Seas to citizens, students and pupils across
To make this map even more unique, we have hidden something special in it. Join the celebrations, explore the map and try to solve the Blue Economy Challenge.

Približne 160 regiónov z28 krajín spoločne vytvorilo Konferenciu okrajových prímorských regiónov Európy (CPMR). CPMR zriadila vrámci svojej štruktúry geografické komisie scieľom podporovať svoju osobitnú identitu aspolupracovať votázkach spoločného záujmu vo všetkých hlavných morských oblastiach: Atlantický oblúk, Balkánsky polostrov aČierne more, ostrovy, Stredozemie, Baltské more, Severné more. Na tejto mape sú znázornené členské regióny CPMR, ktorá sa usiluje opresadzovanie potrieb azáujmov svojich členských regiónov vinštitúciách EÚ avo vnútroštátnych vládach. Činnosť CPMR sa zameriava najmä na posilnenie námorného rozmeru Európy: poukazuje na význam integrovanej námornej politiky, väčšej regionalizácie vrámci spoločnej rybárskej politiky asystému námornej bezpečnosti navrhnutého tak, aby bolo možné zvládnuť rastúcu intenzitu lodnej dopravy.

Na tejto mape sú uvedené informácie oštyroch makroregionálnych stratégiách EÚ anámornej stratégii pre oblasť Atlantického oceánu. „Makroregionálna stratégia“ je integrovaný rámec schválený Európskou radou, ktorého cieľom je riešiť spoločné problémy vo vymedzenej geografickej oblasti týkajúce sa členských štátov atretích krajín nachádzajúcich sa vrovnakej zemepisnej oblasti, ktoré majú vdôsledku toho prospech zposilnenej spolupráce prispievajúcej kdosiahnutiu hospodárskej, sociálnej aúzemnej súdržnosti.

VEurópe existujú štyri štruktúry spolupráce, ktorých cieľom je ochrana morského prostredia aspájanie členských štátov asusedných krajín, sktorými majú spoločné morské vody: regionálne morské dohovory. Na tejto mape sú zobrazené morské regióny, na ktoré sa vzťahujú regionálne morské dohovory oochrane morského prostredia (Helsinský dohovor, Barcelonský dohovor, Bukureštský dohovor adohovor OSPAR). Členské štáty využívajú tieto existujúce štruktúry regionálnej spolupráce na vzájomnú koordináciu pri rozvíjaní svojich morských stratégií.

Európa má rozsiahlu sieť morskej výskumnej infraštruktúry, ktorá zahŕňa širokú škálu zariadení, ako sú výskumné plavidlá analoditeľné prenosné zariadenie, vnútrozemské amorské výskumné atestovacie zariadenia zamerané na fyzikálne, biologické achemické aspekty, ako aj množstvo zariadení na diaľkové ain situ pozorovanie. Na tejto mape sú zobrazené rozličné zariadenia zaznamenané vdatabáze morských výskumných infraštruktúr centra EurOcean. Kliknutím na mapu sa zobrazia hlavné charakteristiky každého zariadenia vrátane odkazov akontaktných údajov, prostredníctvom ktorých možno získať ďalšie informácie od prevádzkovateľov týchto zariadení.

Európske oceány, moria apobrežia sú významnou hnacou silou európskej ekonomiky, pričom vytvárajú tak pracovné miesta, ako aj hodnotu. Modrú ekonomiku tvoria ekonomické činnosti súvisiace soceánmi, moriami apobrežiami atáto oblasť zahŕňa širokú škálu prepojených etablovaných aj rozvíjajúcich sa odvetví. Na tejto mape sú znázornené informácie týkajúce sa celkovej zamestnanosti vhlavných etablovaných odvetviach modrej ekonomiky (pobrežný cestovný ruch, morské biologické zdroje, neživé morské zdroje, prístavné činnosti, stavba aoprava lodí anámorná doprava) vEurópskej únii podľa členských štátov. Zobrazuje sa tu percentuálny podiel ľudí pracujúcich vmodrej ekonomike vporovnaní scelkovým pracujúcim obyvateľstvom, pričom pri každej krajine sú uvedené informácie ozamestnanosti vjednotlivých odvetviach, ako aj ovývoji celkovej modrej ekonomiky od roku 2009.

Vlastník údajov: GR MARE

Zobraziť prehľady

Európske oceány, moria apobrežia sú významnou hnacou silou európskej ekonomiky, pričom vytvárajú tak pracovné miesta, ako aj hodnotu. Modrú ekonomiku tvoria ekonomické činnosti súvisiace soceánmi, moriami apobrežiami atáto oblasť zahŕňa širokú škálu prepojených etablovaných aj rozvíjajúcich sa odvetví. Táto mapa znázorňuje informácie týkajúce sa námornej dopravy vEurópskej únii. Zobrazuje percentuálny podiel ľudí pracujúcich vtomto odvetví vporovnaní scelkovým počtom zamestnancov vmodrej ekonomike. V prípade každého členského štátu sú kdispozícii informácie ozamestnanosti vjednotlivých pododvetviach (námorná apobrežná vodná doprava, vnútrozemská vodná doprava, prenájom) aovývoji celkovej zamestnanosti vodvetví od roku 2009, ako aj opočte osôb zamestnaných vpríslušnom odvetví podľa krajiny vkaždom roku.

Vlastník údajov: GR MARE

Zobraziť prehľady

Európske oceány, moria apobrežia sú významnou hnacou silou európskej ekonomiky, pričom vytvárajú tak pracovné miesta, ako aj hodnotu. Modrú ekonomiku tvoria ekonomické činnosti súvisiace soceánmi, moriami apobrežiami atáto oblasť zahŕňa širokú škálu prepojených etablovaných aj rozvíjajúcich sa odvetví. Na tejto mape sú znázornené informácie ozamestnanosti súvisiacej so získavaním (t.j. rybolov aakvakultúra) aobchodným využívaním morských biologických zdrojov vEurópskej únii. Zobrazuje percentuálny podiel ľudí pracujúcich vtomto odvetví vporovnaní scelkovým počtom zamestnancov vmodrej ekonomike podľa členských štátov. Pri každej krajine sú uvedené informácie ozamestnanosti vjednotlivých pododvetviach (akvakultúra, rybolov, spracovanie adistribúcia), ovývoji celkovej zamestnanosti vodvetví morských biologických zdrojov od roku 2009, ako aj opresnom počte osôb zamestnaných vpríslušnom odvetví vkaždom roku.

Vlastník údajov: GR MARE

Zobraziť prehľady

Európske oceány, moria apobrežia sú významnou hnacou silou európskej ekonomiky, pričom vytvárajú tak pracovné miesta, ako aj hodnotu. Modrú ekonomiku tvoria ekonomické činnosti súvisiace soceánmi, moriami apobrežiami atáto oblasť zahŕňa širokú škálu prepojených etablovaných aj rozvíjajúcich sa odvetví. Táto mapa znázorňuje údaje ozamestnanosti vsúvislosti snámornou ťažbou nerastných surovín, ropy aplynu vEurópskej únii. Zobrazuje percentuálny podiel ľudí zamestnaných vtomto odvetví vporovnaní scelkovým počtom zamestnancov vmodrej ekonomike. Pri každej krajine sú uvedené informácie ozamestnanosti vjednotlivých pododvetviach (ťažba apodporné činnosti), ovývoji celkovej zamestnanosti vodvetví od roku 2009, ako aj opočte osôb zamestnaných vpríslušnom odvetví vkaždom roku.

Vlastník údajov: GR MARE

Zobraziť prehľady

Európske oceány, moria apobrežia sú významnou hnacou silou európskej ekonomiky, pričom vytvárajú tak pracovné miesta, ako aj hodnotu. Modrú ekonomiku tvoria ekonomické činnosti súvisiace soceánmi, moriami apobrežiami atáto oblasť zahŕňa širokú škálu prepojených etablovaných aj rozvíjajúcich sa odvetví. Na tejto mape sú znázornené informácie týkajúce sa stavby aopravy lodí vEurópskej únii. Zobrazuje percentuálny podiel ľudí pracujúcich vtomto odvetví vporovnaní scelkovým počtom zamestnancov vmodrej ekonomike. Pri každom členskom štáte sú uvedené informácie ozamestnanosti vjednotlivých pododvetviach (stavba aoprava lodí, zariadenia, strojové vybavenie), ovývoji celkovej zamestnanosti vodvetví od roku 2009, ako aj opresnom počte osôb zamestnaných vpríslušnom odvetví vkaždom roku.

Vlastník údajov: GR MARE

Zobraziť prehľady

Európske oceány, moria apobrežia sú významnou hnacou silou európskej ekonomiky, pričom vytvárajú tak pracovné miesta, ako aj hodnotu. Modrú ekonomiku tvoria ekonomické činnosti súvisiace soceánmi, moriami apobrežiami atáto oblasť zahŕňa širokú škálu prepojených etablovaných aj rozvíjajúcich sa odvetví. Na tejto mape sú znázornené informácie ozamestnanosti súvisiacej spobrežným cestovným ruchom vEurópskej únii. Konkrétne sa na mape zobrazuje percentuálny podiel ľudí zamestnaných vtomto odvetví vporovnaní scelkovým počtom zamestnancov vmodrej ekonomike podľa členského štátu. Pri každej krajine sú uvedené informácie ozamestnanosti vjednotlivých pododvetviach (ubytovanie, doprava aďalšie), ovývoji celkovej zamestnanosti vpobrežnom cestovnom ruchu od roku 2009, ako aj opresnom počte osôb zamestnaných vpobrežnom cestovnom ruchu vkaždom roku.

Vlastník údajov: GR MARE

Zobraziť prehľady

Európske oceány, moria apobrežia sú významnou hnacou silou európskej ekonomiky, pričom vytvárajú tak pracovné miesta, ako aj hodnotu. Modrú ekonomiku tvoria ekonomické činnosti súvisiace soceánmi, moriami apobrežiami atáto oblasť zahŕňa širokú škálu prepojených etablovaných aj rozvíjajúcich sa odvetví. Na tejto mape sú znázornené informácie týkajúce sa prístavov, skladovania avodných diel vEurópskej únii. Zobrazuje percentuálny podiel ľudí zamestnaných vtomto odvetví vporovnaní scelkovým počtom zamestnancov vmodrej ekonomike. Pri každej krajine sú uvedené informácie ozamestnanosti vjednotlivých pododvetviach (náklad askladovanie, vodné diela, služby), ovývoji celkovej zamestnanosti vpríslušnom odvetví od roku 2009, ako aj opočte osôb zamestnaných vpríslušnom odvetví.

Vlastník údajov: GR MARE

Zobraziť prehľady

Uhľovodíky ako ropa azemný plyn predstavujú pre súčasnú spoločnosť primárny zdroj energie. Ropné aplynárenské spoločnosti tieto uhľovodíky hľadajú (prieskum) azískavajú ich (ťažba) zvrstiev sedimentov hlboko pod morským dnom alebo zemským povrchom. Keďže pobrežné regióny, vktorých sa uhľovodíky nachádzajú, kontrolujú národné vlády, ropné aplynárenské spoločnosti potrebujú na prieskum aťažbu týchto zdrojov licenciu. Na tejto mape sú zobrazené aktívne licencie na ťažbu uhľovodíkov na mori veurópskom regióne. Tieto informácie sú výsledkom zhromažďovania aharmonizácie súborov údajov získavaných zviacerých zdrojov zEÚ amimo EÚ akaždý rok sa aktualizujú.

Vrstevnice alebo izobaty (t.j. myslené čiary na mape spájajúce všetky body srovnakou hĺbkou pod hladinou vody) sa zakladajú napriemernej hĺbke vody. Funguje to podobne ako vtopografii, len pod vodou. Vrstevnice na tejto mape označujú tieto hĺbky: 50, 100, 200, 500, 1000, 2000 a5000 metrov.

Polymetalické noduly alebo mangánové kôry sú horninové konkrécie, ktoré sa tvoria na morskom dne aobsahujú veľa cenných kovov, ako je železo, mangán, nikel, meď akobalt. Takéto kovy sa vyskytujú aj vsulfidových usadeninách, teda akumuláciách sírnych minerálov, ktoré sa tvoria pri sopečných prieduchoch na morskom dne. Na tejto mape je zobrazená prítomnosť týchto hlbokomorských nerastných zdrojov na rôznych miestach odberu vzoriek.

Litológia horninovej jednotky je opis jej fyzikálnych vlastností ako farba, textúra, zrnitosť alebo minerálne zloženie. Môže ísť opodrobný opis týchto vlastností alebo zhrnutie všeobecného fyzického charakteru horniny. Na tejto mape je zobrazená litológia horninových vrstiev na morskom dne veurópskom morskom regióne.

Uhľovodíky ako ropa, zemný plyn, uhlie abitúmen sú pre našu súčasnú spoločnosť primárny zdroj energie. Vznikajú pri rozklade organického materiálu trvajúcom milióny rokov vhustých sedimentárnych sekvenciách, tzv. ložiskách uhľovodíkov, hlboko pod zemským povrchom. Tieto ložiská sa vyskytujú zväčša vkontinentálnych šelfoch, kontinentálnych svahoch, kontinentálnych úpätiach amalých oceánskych panvách. Na tejto mape je zobrazené umiestnenie arozsah ložísk uhľovodíkov veurópskom morskom regióne.

Bagrovanie je výkopová činnosť, ktorá sa zvyčajne vykonáva vplytkých moriach alebo sladkovodných oblastiach. Pri týchto prácach sa hromadia apremiestňujú dnové sedimenty scieľom rozšíriť a/alebo prehĺbiť prístavy aplavebné trasy, upraviť tvar pobrežia alebo vybudovať ochranu pred eróziou apovodňami. Na tejto mape si môžete pozrieť, kde ana aký účel sa vykonávajú bagrovacie činnosti pod vodou. Tieto informácie sú výsledkom zhromažďovania aharmonizácie súborov údajov získaných zviacerých zdrojov vcelej EÚ.

Vo vrstvách sedimentov ahornín pod morským dnom sa vyskytuje voda, ale aj iné tekutiny, napríklad ropa, metán, oxid uhličitý aplyny, ktoré vznikajú pri rozklade organického materiálu. Na tieto podmorské tekutiny pôsobí vysoký tlak a pod jeho vplyvom stúpajú pozdĺž zlomov atrhlín kmorskému dnu. Keď sa knemu dostanú, začnú presakovať do vodného stĺpca a tento proces sa nazýva emisia tekutín. Ak sa do tekutín primiešajú sedimenty, vznikne bahno vystavené vysokému tlaku, ktoré môže na morskom dne vybuchnúť avytvoriť bahennú sopku. Na tejto mape je zobrazené, kde sa nachádzajú emisie tekutín abahenné sopky nesopečného pôvodu. Informácie boli získané vrámci rôznych vnútroštátnych aregionálnych mapovacích projektov azpríslušnej literatúry.

Podmorské sopky sú podvodné prieduchy alebo trhliny vzemskom povrchu, zktorých môže začať vytekať magma. Veľa podmorských sopiek sa nachádza vblízkosti oblastí pohybu tektonických platní. Hoci sa väčšina podmorských sopiek nachádza vhlbinách morí aoceánov, niektoré možno nájsť aj vplytkej vode apri ich erupcii sa do atmosféry uvoľňuje materiál. Táto mapa zobrazuje umiestnenie amorfológiu podmorských sopiek veurópskom morskom regióne.

Zosuvy pôdy sú pohyby zemského povrchu, napríklad zrútenia skál, lavíny, hlboké porušenia svahov aplytké úlomkové prúdy. Môže knim dochádzať aj pod vodou avtedy ich nazývame podmorské zosuvy pôdy. Na tejto mape sú zobrazené rôzne druhy podmorských zosuvov pôdy, ktoré sa vyskytujú na morskom dne alebo sú ukryté pod ním či vystupujú na jeho povrch. Tieto informácie boli zhromaždené vrámci rôznych vnútroštátnych aregionálnych mapovacích projektov azískané zpríslušnej literatúry.

Na tejto mape je zobrazená batymetria morského dna, čiže priemerná hĺbka vodného stĺpca, veurópskom regióne srozlíšením 1/16oblúkovej minúty (~ 115metrov), ako aj topografia pozemných alebo pevninských oblastí. Batymetrická mapa bola vytvorená na základe jednotlivých batymetrických prieskumov akompozitných digitálnych terénnych dát/modelov (cDTM).

Sedimenty sú akumulácie častíc, napríklad štrku, piesku aílu, ako aj lastúr ainého biologického materiálu. Rýchlosť akumulácie sedimentov na morskom dne sa značne líši vzávislosti od miesta: najvyššia je vblízkosti ústí riek anajnižšia hlboko na dne oceánu. Na tejto mape je zobrazená rýchlosť akumulácie sedimentov na morskom dne na rôznych miestach veurópskom morskom regióne. Uvedené rýchlosti boli stanovené datovaním sedimentu alebo odhadnuté na základe akusticko-seizmických údajov aúdajov ojadre sedimentu.

Sedimenty sú akumulácie častíc, napríklad štrku, piesku aílu, ako aj lastúr, nodúl ainého biologického materiálu. Ich usadením aspevnením vznikajú sedimentárne horniny. Na tejto mape sú zobrazené charakteristické vlastnosti sedimentu na morskom dne na rôznych miestach odberu vzoriek.

Stratigrafia je opis postupnosti horninových vrstiev, ktoré sa nahromadili postupom času. Geológovia na základe stratigrafie rozdelili historický vývoj Zeme do systému hierarchických časových období známeho ako geologická časová škála. Na tejto mape je zobrazený geologický vek horninových vrstiev na morskom dne veurópskom morskom regióne.

Sedimenty sú akumulácie častíc ako štrk, piesok abahno. Ich usadením aspevnením vznikajú sedimentárne horniny. Typ sedimentu, ktorý pokrýva morské dno, sa nazýva substrát morského dna. Táto mapa znázorňuje substrát morského dna veurópskom morskom regióne vmierke 1: 250000 azahŕňa päť tried substrátov morského dna vymedzených podľa Folkovho klasifikačného systému, ako aj osobitnú triedu pre skaly abalvany.

Sedimenty na morskom dne ako piesok aštrk sú užitočnými stavebnými materiálmi. Navyše sa dajú využívať aj na obnovu pláží aochranu pred pobrežnou eróziou. Na tejto mape sú zobrazené miesta ťažby morských sedimentov, ako aj konečné použitie vyťaženého materiálu. Tieto informácie sú výsledkom zhromažďovania aharmonizácie súborov údajov získavaných zviacerých zdrojov zEÚ amimo EÚ akaždý rok sa aktualizujú.

Tektonika opisuje štruktúru apohyb zemskej kôry avysvetľuje mnohé geologické procesy, ako je vznik pohorí, sopečná činnosť azemetrasenia. Zlomové línie sú trhliny, ktoré rozdeľujú časti zemskej kôry pohybujúce sa popri sebe. Táto mapa znázorňuje zlomové línie veurópskom morskom regióne.

Uhľovodíky ako ropa azemný plyn predstavujú pre súčasnú spoločnosť primárny zdroj energie. Tieto uhľovodíky sa ťažia zvrstiev sedimentov hlboko pod morským dnom alebo zemským povrchom hĺbením vrtov. Na tejto mape sú zobrazené miesta aprevádzkový stav vrtov na ťažbu uhľovodíkov na mori veurópskom regióne. Tieto informácie sú výsledkom zhromažďovania aharmonizácie súborov údajov získaných zviacerých zdrojov zcelej EÚ, ako aj zNórska, zo Spojeného kráľovstva azČiernej Hory, akaždý rok sa aktualizujú.

Opakovanie ľadových dôb vminulosti spôsobilo kolísanie hladiny mora oviac ako 100m. Výsledkom je, že mnohé zprastarých území, ktoré boli domovom našich ľudských predkov, sú zaplavené askryté pred naším zrakom. Na tejto mape sú zobrazené známe topografické prvky aarcheologické prvky týchto zaplavených krajín vEurópe. Tieto údaje zozbierala sieť EMODnet Geology avychádzalo sa zvýsledkov mnohých ďalších projektov, ako sú SPLASHCOS, SASMAP aMEDFLOOD.

Na tejto mape je zobrazená abundancia druhu veslonôžok Acartia (zooplanktón) veurópskych vodách vjarnom období. Údaje oabundancii sa získali vrámci programu Continuous Plankton Recorder (CPR). Veslonôžka je typ zooplanktónu. Je to planktónový kôrovec, ktorý je vzdialene príbuzný krevetám akrabom. Tieto drobné kôrovce sú zvyčajne dominantnými zástupcami zooplanktónu apredstavujú hlavný zdroj potravy menších rýb.

Na tejto mape je zobrazená abundancia druhu veslonôžok Acartia (zooplanktón) veurópskych vodách vjesennom období. Údaje oabundancii sa získali vrámci programu Continuous Plankton Recorder (CPR). Veslonôžka je typ zooplanktónu. Je to planktónový kôrovec, ktorý je vzdialene príbuzný krevetám akrabom. Tieto drobné kôrovce sú zvyčajne dominantnými zástupcami zooplanktónu apredstavujú hlavný zdroj potravy menších rýb.

Na tejto mape je zobrazená abundancia druhu veslonôžok Acartia (zooplanktón) veurópskych vodách vletnom období. Údaje oabundancii sa získali vrámci programu Continuous Plankton Recorder (CPR). Veslonôžka je typ zooplanktónu. Je to planktónový kôrovec, ktorý je vzdialene príbuzný krevetám akrabom. Tieto drobné kôrovce sú zvyčajne dominantnými zástupcami zooplanktónu apredstavujú hlavný zdroj potravy menších rýb.

Na tejto mape je zobrazená abundancia druhu veslonôžok Acartia (zooplanktón) veurópskych vodách vzimnom období. Údaje oabundancii sa získali vrámci programu Continuous Plankton Recorder (CPR). Veslonôžka je typ zooplanktónu. Je to planktónový kôrovec, ktorý je vzdialene príbuzný krevetám akrabom. Tieto drobné kôrovce sú zvyčajne dominantnými zástupcami zooplanktónu apredstavujú hlavný zdroj potravy menších rýb.

Na tejto mape je zobrazená abundancia druhu veslonôžok Calanus finmarchicus (zooplanktón) veurópskych vodách vjarnom období. Údaje oabundancii sa získali vrámci programu Continuous Plankton Recorder (CPR). Veslonôžka je druh zooplanktónu. Je to planktónový kôrovec, ktorý je vzdialene príbuzný krevetám a krabom. Tieto drobné kôrovce sú zvyčajne dominantnými zástupcami zooplanktónu apredstavujú hlavný zdroj potravy menších rýb.

Na tejto mape je zobrazená abundancia druhu veslonôžok Calanus finmarchicus (zooplanktón) veurópskych vodách vjesennom období. Údaje oabundancii sa získali vrámci programu Continuous Plankton Recorder (CPR). Veslonôžka je druh zooplanktónu. Je to planktónový kôrovec, ktorý je vzdialene príbuzný krevetám a krabom. Tieto drobné kôrovce sú zvyčajne dominantnými zástupcami zooplanktónu apredstavujú hlavný zdroj potravy menších rýb.

Na tejto mape je zobrazená abundancia druhu veslonôžok Calanus finmarchicus (zooplanktón) veurópskych vodách vletnom období. Údaje oabundancii sa získali vrámci programu Continuous Plankton Recorder (CPR). Veslonôžka je druh zooplanktónu. Je to planktónový kôrovec, ktorý je vzdialene príbuzný krevetám a krabom. Tieto drobné kôrovce sú zvyčajne dominantnými zástupcami zooplanktónu apredstavujú hlavný zdroj potravy menších rýb.

Na tejto mape je zobrazená abundancia druhu veslonôžok Calanus finmarchicus (zooplanktón) veurópskych vodách vzimnom období. Údaje oabundancii sa získali vrámci programu Continuous Plankton Recorder (CPR). Veslonôžka je typ zooplanktónu. Je to planktónový kôrovec, ktorý je vzdialene príbuzný krevetám a krabom. Tieto drobné kôrovce sú zvyčajne dominantnými zástupcami zooplanktónu apredstavujú hlavný zdroj potravy menších rýb.

Na tejto mape je zobrazená abundancia druhu veslonôžok Temora longicornis (zooplanktón) veurópskych vodách vjarnom období. Údaje oabundancii sa získali vrámci programu Continuous Plankton Recorder (CPR). Veslonôžka je druh zooplanktónu. Je to planktónový kôrovec, ktorý je vzdialene príbuzný krevetám a krabom. Tieto drobné kôrovce sú zvyčajne dominantnými zástupcami zooplanktónu apredstavujú hlavný zdroj potravy menších rýb.

Na tejto mape je zobrazená abundancia druhu veslonôžok Temora longicornis (zooplanktón) veurópskych vodách vjesennom období. Údaje oabundancii sa získali vrámci programu Continuous Plankton Recorder (CPR). Veslonôžka je druh zooplanktónu. Je to planktónový kôrovec, ktorý je vzdialene príbuzný krevetám a krabom. Tieto drobné kôrovce sú zvyčajne dominantnými zástupcami zooplanktónu apredstavujú hlavný zdroj potravy menších rýb.

Na tejto mape je zobrazená abundancia druhu veslonôžok Temora longicornis (zooplanktón) veurópskych vodách vletnom období. Údaje oabundancii sa získali vrámci programu Continuous Plankton Recorder (CPR). Veslonôžka je druh zooplanktónu. Je to planktónový kôrovec, ktorý je vzdialene príbuzný krevetám a krabom. Tieto drobné kôrovce sú zvyčajne dominantnými zástupcami zooplanktónu apredstavujú hlavný zdroj potravy menších rýb.

Na tejto mape je zobrazená abundancia druhu veslonôžok Temora longicornis (zooplanktón) veurópskych vodách vzimnom období. Údaje oabundancii sa získali vrámci programu Continuous Plankton Recorder (CPR). Veslonôžka je druh zooplanktónu. Je to planktónový kôrovec, ktorý je vzdialene príbuzný krevetám a krabom. Tieto drobné kôrovce sú zvyčajne dominantnými zástupcami zooplanktónu apredstavujú hlavný zdroj potravy menších rýb.

Táto mapa znázorňuje počet druhov apozorovaní vjednotlivých morských regiónoch na základe informácií získaných Európskym oceánskym biogeografickým informačným systémom (EurOBIS). Európsky uzol medzinárodného oceánskeho biogeografického informačného systému (OBIS) uverejňuje údaje orozšírení morských druhov získané veurópskych morských vodách alebo zozbierané európskymi výskumníkmi mimo európskych morí.

Táto mapa zobrazuje pozorovania morských vtákov dostupné vdatabáze Európskeho oceánskeho biogeografického informačného systému (EurOBIS). Európsky uzol medzinárodného oceánskeho biogeografického informačného systému (OBIS) uverejňuje údaje orozšírení morských druhov získané veurópskych morských vodách alebo zozbierané európskymi výskumníkmi mimo európskych morí.

EUMOFA–Na tejto mape je zobrazená celková hodnota (vrámci EÚ amimo EÚ) dovozu avývozu produktov rybolovu aakvakultúry.

EUMOFA–Na tejto mape je zobrazený celkový objem (vrámci EÚ amimo EÚ) dovozu avývozu produktov rybolovu aakvakultúry.

V rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) monitoruje Európske stredisko pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA) objem, hodnotu a cenu produktov rybolovu a akvakultúry od prvého predaja až po maloobchodný predaj vrátane dovozu a vývozu. Prvý predaj sú vylodené ryby, ktoré sa predávajú alebo registrujú v aukčnom stredisku registrovaným kupujúcim alebo organizáciám výrobcov. Objem prvého predaja sa môže líšiť od objemu vylodených rýb, pretože sa nevzťahuje na ryby vylodené plavidlami vo vlastníctve spracovateľských spoločností ani na priamy predaj spracovateľom. Na tejto mape je znázornené umiestnenie aukčných stredísk pre prvý predaj vykonávaný mesačne v Belgicku, Nemecku, Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve. Viac informácii o objeme, hodnote a cene prvého predaja sa možno dozvedieť kliknutím na lokalitu. Informácie na tejto mape zhrnulo stredisko EUMOFA z údajov, ktoré pochádzajú od správnych orgánov jednotlivých krajín a komerčných zdrojov, a sprístupnila ich prostredníctvom siete EMODnet Human Activities.

V rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) monitoruje Európske stredisko pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA) objem, hodnotu a cenu produktov rybolovu a akvakultúry od prvého predaja až po maloobchodný predaj vrátane dovozu a vývozu. Prvý predaj sú vylodené ryby, ktoré sa predávajú alebo registrujú v aukčnom stredisku registrovaným kupujúcim alebo organizáciám výrobcov. Objem prvého predaja sa môže líšiť od objemu vylodených rýb, pretože sa nevzťahuje na ryby vylodené plavidlami vo vlastníctve spracovateľských spoločností ani na priamy predaj spracovateľom. Na tejto mape je znázornené umiestnenie aukčných stredísk pre prvý predaj vykonávaný mesačne v Belgicku, Nemecku, Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve. Viac informácii o objeme, hodnote a cene prvého predaja sa možno dozvedieť kliknutím na lokalitu. Informácie na tejto mape zhrnulo stredisko EUMOFA z údajov, ktoré pochádzajú od správnych orgánov jednotlivých krajín a komerčných zdrojov, a sprístupnila ich prostredníctvom siete EMODnet Human Activities.

V rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) monitoruje Európske stredisko pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA) objem, hodnotu a cenu produktov rybolovu a akvakultúry od prvého predaja až po maloobchodný predaj vrátane dovozu a vývozu. Prvý predaj sú vylodené ryby, ktoré sa predávajú alebo registrujú v aukčnom stredisku registrovaným kupujúcim alebo organizáciám výrobcov. Objem prvého predaja sa môže líšiť od objemu vylodených rýb, pretože sa nevzťahuje na ryby vylodené plavidlami vo vlastníctve spracovateľských spoločností ani na priamy predaj spracovateľom. Na tejto mape je znázornené umiestnenie aukčných stredísk pre prvý predaj vykonávaný mesačne v Belgicku, Nemecku, Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve. Viac informácii o objeme, hodnote a cene prvého predaja sa možno dozvedieť kliknutím na lokalitu. Informácie na tejto mape zhrnulo stredisko EUMOFA z údajov, ktoré pochádzajú od správnych orgánov jednotlivých krajín a komerčných zdrojov, a sprístupnila ich prostredníctvom siete EMODnet Human Activities.

V rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) monitoruje Európske stredisko pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA) objem, hodnotu a cenu produktov rybolovu a akvakultúry od prvého predaja až po maloobchodný predaj vrátane dovozu a vývozu. Prvý predaj sú vylodené ryby, ktoré sa predávajú alebo registrujú v aukčnom stredisku registrovaným kupujúcim alebo organizáciám výrobcov. Objem prvého predaja sa môže líšiť od objemu vylodených rýb, pretože sa nevzťahuje na ryby vylodené plavidlami vo vlastníctve spracovateľských spoločností ani na priamy predaj spracovateľom. Na tejto mape je znázornené umiestnenie aukčných stredísk pre prvý predaj vykonávaný mesačne v Belgicku, Nemecku, Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve. Viac informácii o objeme, hodnote a cene prvého predaja sa možno dozvedieť kliknutím na lokalitu. Informácie na tejto mape zhrnulo stredisko EUMOFA z údajov, ktoré pochádzajú od správnych orgánov jednotlivých krajín a komerčných zdrojov, a sprístupnila ich prostredníctvom siete EMODnet Human Activities.

V rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) monitoruje Európske stredisko pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA) objem, hodnotu a cenu produktov rybolovu a akvakultúry od prvého predaja až po maloobchodný predaj vrátane dovozu a vývozu. Prvý predaj sú vylodené ryby, ktoré sa predávajú alebo registrujú v aukčnom stredisku registrovaným kupujúcim alebo organizáciám výrobcov. Objem prvého predaja sa môže líšiť od objemu vylodených rýb, pretože sa nevzťahuje na ryby vylodené plavidlami vo vlastníctve spracovateľských spoločností ani na priamy predaj spracovateľom. Na tejto mape je znázornené umiestnenie aukčných stredísk pre prvý predaj vykonávaný mesačne v Belgicku, Nemecku, Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve. Viac informácii o objeme, hodnote a cene prvého predaja sa možno dozvedieť kliknutím na lokalitu. Informácie na tejto mape zhrnulo stredisko EUMOFA z údajov, ktoré pochádzajú od správnych orgánov jednotlivých krajín a komerčných zdrojov, a sprístupnila ich prostredníctvom siete EMODnet Human Activities.

V rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) monitoruje Európske stredisko pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA) objem, hodnotu a cenu produktov rybolovu a akvakultúry od prvého predaja až po maloobchodný predaj vrátane dovozu a vývozu. Prvý predaj sú vylodené ryby, ktoré sa predávajú alebo registrujú v aukčnom stredisku registrovaným kupujúcim alebo organizáciám výrobcov. Objem prvého predaja sa môže líšiť od objemu vylodených rýb, pretože sa nevzťahuje na ryby vylodené plavidlami vo vlastníctve spracovateľských spoločností ani na priamy predaj spracovateľom. Na tejto mape je znázornené umiestnenie aukčných stredísk pre prvý predaj vykonávaný mesačne v Belgicku, Nemecku, Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve. Viac informácii o objeme, hodnote a cene prvého predaja sa možno dozvedieť kliknutím na lokalitu. Informácie na tejto mape zhrnulo stredisko EUMOFA z údajov, ktoré pochádzajú od správnych orgánov jednotlivých krajín a komerčných zdrojov, a sprístupnila ich prostredníctvom siete EMODnet Human Activities.

V rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) monitoruje Európske stredisko pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA) objem, hodnotu a cenu produktov rybolovu a akvakultúry od prvého predaja až po maloobchodný predaj vrátane dovozu a vývozu. Prvý predaj sú vylodené ryby, ktoré sa predávajú alebo registrujú v aukčnom stredisku registrovaným kupujúcim alebo organizáciám výrobcov. Objem prvého predaja sa môže líšiť od objemu vylodených rýb, pretože sa nevzťahuje na ryby vylodené plavidlami vo vlastníctve spracovateľských spoločností ani na priamy predaj spracovateľom. Na tejto mape je znázornené umiestnenie aukčných stredísk pre prvý predaj vykonávaný mesačne v Belgicku, Nemecku, Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve. Viac informácii o objeme, hodnote a cene prvého predaja sa možno dozvedieť kliknutím na lokalitu. Informácie na tejto mape zhrnulo stredisko EUMOFA z údajov, ktoré pochádzajú od správnych orgánov jednotlivých krajín a komerčných zdrojov, a sprístupnila ich prostredníctvom siete EMODnet Human Activities.

EUMOFA–Táto mapa zobrazuje hodnotu produkcie vrámci sektora spracovania produktov rybolovu.

Na tejto mape je znázornený podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva vjednotlivých európskych regiónoch vporovnaní svnútroštátnym priemerom, ktorý sa rovná 100. Ak je hodnota ukazovateľa vregióne nižšia ako 100, podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva je pod vnútroštátnym priemerom. Ak je hodnota ukazovateľa vyššia ako 100, podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva vdanom regióne je nad vnútroštátnym priemerom.

Táto mapa zobrazuje hustotu obyvateľstva vporovnaní svnútroštátnym priemerom, ktorý sa rovná 100. Ak je hodnota ukazovateľa vurčitom európskom regióne nižšia ako 100, hustota obyvateľstva vregióne je pod vnútroštátnym priemerom. Ak je hodnota ukazovateľa vyššia ako 100, hustota obyvateľstva je nad vnútroštátnym priemerom.

Na tejto mape je zobrazená hustota obyvateľstva podľa pobrežných/vnútrozemských regiónov vEurópe. Hustota obyvateľstva je pomer (ročného priemerného) počtu obyvateľov daného regiónu krozlohe (pozemnej) tohto regiónu vkm². V prípade, že nie je kdispozícii údaj opozemnej rozlohe, použije sa celková plocha (vrátane vnútrozemských vôd).

Táto mapa poskytuje údaje ocelkovom počte prenocovaní vubytovacích zariadeniach cestovného ruchu veurópskych mestách aväčších mestách. Cieľom zbierania údajov oeurópskych mestách bolo prispieť kzlepšeniu kvality mestského života: údaje podporujú výmenu skúseností medzi európskymi mestami, pomáhajú identifikovať najlepšie postupy, uľahčujú porovnávanie na európskej úrovni aposkytujú informácie odynamike vo vnútri miest asich okolím. Ukazovateľ je odvodený odpremenných, ktoré zozbieral Európsky štatistický systém. Ďalšie informácie oštatistických údajoch oeurópskych mestách

Táto mapa zobrazuje mestsko-vidiecku typológiu veurópskych regiónoch. V prevažne mestských regiónoch predstavuje vidiecke obyvateľstvo menej ako 20% celkového počtu obyvateľov. V prechodných regiónoch predstavuje vidiecke obyvateľstvo 20% až50% celkového počtu obyvateľov. Napokon vprevažne vidieckych regiónoch predstavuje vidiecke obyvateľstvo 50% alebo viac zcelkového počtu obyvateľov.

Táto mapa znázorňuje podiel nezamestnanosti vrôznych európskych regiónoch vporovnaní svnútroštátnym priemerom, ktorý sa rovná 100. Ak je hodnota ukazovateľa vregióne nižšia ako 100, podiel nezamestnanosti je pod vnútroštátnym priemerom. Ak je hodnota ukazovateľa vyššia ako 100, podiel nezamestnanosti vdanom regióne je nad vnútroštátnym priemerom.

Na tejto mape je zobrazený vývoj obyvateľstva podľa občianstva akrajiny narodenia veurópskych mestách aväčších mestách. Cieľom zbierania údajov oeurópskych mestách bolo prispieť kzlepšeniu kvality mestského života: údaje podporujú výmenu skúseností medzi európskymi mestami, pomáhajú identifikovať najlepšie postupy, uľahčujú porovnávanie na európskej úrovni aposkytujú informácie odynamike vo vnútri miest asich okolím. Ukazovateľ je odvodený odpremenných, ktoré zozbieral Európsky štatistický systém. Ďalšie informácie oštatistických údajoch oeurópskych mestách

Na tejto mape je znázornený podiel obyvateľstva vo veku 65 rokov aviac vporovnaní svnútroštátnym priemerom, ktorý sa rovná 100. Ak je hodnota ukazovateľa veurópskom regióne nižšia ako 100, podiel obyvateľstva vo veku 65 rokov alebo viac je nižší ako vnútroštátny priemer. Ak je hodnota ukazovateľa vyššia ako 100, podiel obyvateľstva vo veku 65 alebo viac vdanom regióne je nad vnútroštátnym priemerom.

Európska mapa osídlenia zobrazuje ľudské sídla vEurópe na základe satelitných snímok (SPOT5 aSPOT6). Konkrétne je na tejto mape znázornený percentuálny podiel zastavanej plochy na priestorovú jednotku.

Táto mapa zobrazuje údaje oplodnosti aúmrtnosti vmestách. Cieľom zbierania údajov oeurópskych mestách bolo prispieť kzlepšeniu kvality mestského života: údaje podporujú výmenu skúseností medzi európskymi mestami, pomáhajú identifikovať najlepšie postupy, uľahčujú porovnávanie na európskej úrovni aposkytujú informácie odynamike vo vnútri miest asich okolím. Ukazovateľ je odvodený odpremenných, ktoré zozbieral Európsky štatistický systém. Ďalšie informácie oštatistických údajoch oeurópskych mestách

Na tejto mape je znázornený počet obyvateľov vmestách podľa vekovej skupiny apohlavia. Cieľom zbierania týchto údajov bolo prispieť kzlepšeniu kvality mestského života: údaje podporujú výmenu skúseností medzi európskymi mestami, pomáhajú identifikovať najlepšie postupy, uľahčujú porovnávanie na európskej úrovni aposkytujú informácie odynamike vo vnútri miest asich okolím. Tento ukazovateľ je odvodený odpremenných, ktoré zozbieral Európsky štatistický systém. Ďalšie informácie oštatistických údajoch oeurópskych mestách

Táto mapa zobrazuje pohyb obyvateľstva meraný podľa regiónu aroku. Ukazovateľ pohybu má dve zložky: prirodzený pohyb amigračné saldo plus štatistické očistenie. Prirodzený pohyb obyvateľstva je rozdiel medzi počtom živonarodených detí apočtom úmrtí. Ak je prirodzený pohyb kladný, nazýva sa zvyčajne prirodzený nárast. Saldo migrácie je rozdiel medzi počtom prisťahovaných avysťahovaných.

Na tejto mape je znázornený pohyb obyvateľstva na základe údajov ocelkovom počte obyvateľov, počte narodení aúmrtí podľa pobrežných/vnútrozemských regiónov vEurópe. Hrubá miera celkového pohybu je pomer pohybu obyvateľstva počas roka (rozdiel medzi veľkosťou obyvateľstva k1. januáru dvoch po sebe nasledujúcich rokov) kpriemernému počtu obyvateľov vdanom roku.

Táto mapa zobrazuje pohyby obyvateľstva vmestách. Cieľom zbierania údajov oeurópskych mestách bolo prispieť kzlepšeniu kvality mestského života: údaje podporujú výmenu skúseností medzi európskymi mestami, pomáhajú identifikovať najlepšie postupy, uľahčujú porovnávanie na európskej úrovni aposkytujú informácie odynamike vrámci miest aich okolia. Ukazovateľ je odvodený odpremenných, ktoré zhromaždil Európsky štatistický systém. Ďalšie informácie oštatistických údajoch oeurópskych mestách

Na tejto mape je zobrazený vývoj miery nezamestnanosti žien amužov veurópskych mestách aväčších mestách. Cieľom zbierania údajov oeurópskych mestách bolo prispieť kzlepšeniu kvality mestského života: údaje podporujú výmenu skúseností medzi európskymi mestami, pomáhajú identifikovať najlepšie postupy, uľahčujú porovnávanie na európskej úrovni aposkytujú informácie odynamike vo vnútri miest asich okolím. Ukazovateľ je odvodený odpremenných, ktoré zhromaždil Európsky štatistický systém. Ďalšie informácie oštatistických údajoch oeurópskych mestách

Na tejto mape sú znázornené počty vysokoškolských študentov vmestách. Cieľom zbierania údajov oeurópskych mestách bolo prispieť kzlepšeniu kvality mestského života: údaje podporujú výmenu skúseností medzi európskymi mestami, pomáhajú identifikovať najlepšie postupy, uľahčujú porovnávanie na európskej úrovni aposkytujú informácie odynamike vo vnútri miest asich okolím. Ukazovateľ je odvodený odpremenných, ktoré zozbieral Európsky štatistický systém. Ďalšie informácie oštatistických údajoch oeurópskych mestách

Na tejto mape je zobrazená priemerná veľkosť domácností vmestách. Cieľom zbierania údajov oeurópskych mestách bolo prispieť kzlepšeniu kvality mestského života: údaje podporujú výmenu skúseností medzi európskymi mestami, pomáhajú identifikovať najlepšie postupy, uľahčujú porovnávanie na európskej úrovni aposkytujú informácie odynamike vrámci miest aich okolia. Ukazovateľ je odvodený odpremenných, ktoré zhromaždil Európsky štatistický systém. Ďalšie informácie oštatistických údajoch oeurópskych mestách

Európsky atlas morí je dostupný v 24 jazykoch. Vkaždej jazykovej verzii atlasu pôsobia ambasádori, ktorí počas komunikačnej kampane od septembra 2020 do septembra 2021 vysvetľovali, prečo sú pre nich oceány dôležité aprečo by nám malo na oceánoch amoriach záležať. Ambasádormi sú komisár Virginijus Sinkevičius, generálna riaditeľka pre námorné záležitosti a rybárstvo Charlina Vitcheva, odborný referent Európskej komisie Māris Stuļğis, zástupcovia verejných orgánov v rôznych členských štátoch Európskej únie, riaditelia inštitútov amorského akvária, vedci, koordinátori mimovládnych organizácií, surfista, kapitán, potápač ašéfkuchár ocenený michelinskou hviezdičkou. Pozrite si mapu azistite, kto sú títo ambasádori, aprečítajte si ich vyjadrenia ooceánoch amoriach. Upozorňujeme, že ambasádori sú na mape uvedení podľa krajín, vktorých sa hovorí ich jazykom.

Koalícia EU4Ocean pre oceánsku gramotnosť spája rôzne organizácie, projekty a ľudí, ktorí prispievajú kzlepšeniu gramotnosti ooceánoch audržateľnému riadeniu oceánov. Cieľom tejto inkluzívnej iniciatívy vytvorenej zdola nahor apodporovanej Európskou komisiou je spájať Európanov, podľa ktorých je problematika oceánu záležitosťou všetkých. Koalícia má tri zložky: platforma pre organizácie ajednotlivcov, ktorí sa zapájajú do iniciatív na podporu oceánskej gramotnosti, európske fórum mládeže pre oceán asieť európskych modrých škôl.
Platforma EU4Ocean spája široký okruh zainteresovaných strán zoblastí ako morský výskum, veda apolitika, modré hospodárstvo asúkromný sektor, občianska spoločnosť, umenie, vzdelávanie, mládež amédiá, ato na viacerých úrovniach: od miestnych aceloštátnych organizácií až po regionálne morské aeurópske iniciatívy. Webstránky členov platformy.

Členovia platformy si môžu vymieňať nápady, budovať partnerstvá aspolupracovať vzáujme lepšie koordinovaného prístupu koceánskej gramotnosti arozvoja konkrétnych aktivít, ktorých výsledkom bude skutočná informovanosť, angažovanosť adynamika akcie azmeny vspoločnosti. Sústreďujú sa na tri témy pracovných skupín: klíma aoceán, potraviny zoceánov azdravý a čistý oceán. Ďalšie informácie.

Mladí obhajcovia oceánov sú mladí realizátori projektov vo veku 16 až 30 rokov. Ich projekty uznala aschválila Európska komisia, pretože pre oceány prinášajú zmysluplnú atrvalú zmenu.

Sieť európskych modrých škôl je súčasťou koalície EU4Ocean a jej cieľom je inšpirovať učiteľov, riaditeľov škôl alebo zamestnancov voblasti vzdelávania aosloviť ich žiakov aštudentov, či už materských škôl, prvého idruhého stupňa základných škôl, stredných škôl, technických alebo iných odborných škôl, aby vypracovali projekt „nájdi modrú“, ktorý ich privedie k problematike oceánov a morí.

Táto náučná mapa znázorňuje výsledok výzvy „Staň sa vedcom! Mapovanie zmeny klímy na mori avodných cestách“, ktorú v roku 2022 spustili Koalícia pre vzdelávanie v záujme klímy a Európsky atlas morí. Bola vyhlásená výzva pre školy v celej Európe, aby sa stali poskytovateľmi údajov pre novú vrstvu mapy v atlase. Výzva zahŕňala 7 fáz. Vprvých dvoch fázach mohli účastníci zistiť, ako atlas funguje. Následne učitelia hlasovali, čo bude témou vypracovanej mapy: teplota vody na hladine mora, riek, jazier alebo rybníkov. Školy mohli odmerať teplotu vody na rôznych miestach a v rôznych časoch. Výsledky svojich meraní a všetky potrebné súvisiace informácie (napr. názov školy/skupiny, zemepisné súradnice miesta, kde sa meranie uskutočnilo, dátum a čas merania, použitá metóda merania teploty...) poskytli vyplnením online formulára vo fáze zberu údajov, ktorá sa skončila 31. marca 2023. Takto sa študenti oboznámili so zberom údajov, sharmonizáciou údajov, vizualizáciou údajov a so spoločným využívaním údajov. Ako školy merali teplotu vody? Niekoľko škôl pomocou teplomera, ale vďaka spolupráci Partnerstva pre pozorovanie globálneho oceánu (POGO) a organizácie Educational Passages dostával tím atlasu údaje aj od škôl, ktoré postavili avyslali na more miniloďky vybavené snímačmi teploty. Kúdajom, ktoré zozbierali školy, majú teraz prístup prostredníctvom tejto vrstvy mapy všetci. Ako učebný materiál môžu mapu používať tieto školy, iné školy akaždý, kto má záujem. Ďakujeme všetkým školám, ktoré poskytli údaje, iniciatívam POGO aEducational Passages za ich úžasné príspevky!

Unášané bóje sú oceánografické prístroje, ktoré automaticky zbierajú environmentálne údaje ooceánoch. Bóje sú voľne unášané aich pohyb určujú vodné prúdy ahostiteľské snímače. Autonómne meracie systémy na bójach umožňujú merať štandardné oceánografické parametre (teplotu, slanosť, prúdy) avniektorých prípadoch aj ďalšie parametre, napr. zakalenie, obsah kyslíka afluorescenciu chlorofylu. Tieto pozorovania sa prenášajú prostredníctvom satelitu, okamžite sa používajú na zlepšenie prognóz a zvýšenie námornej bezpečnosti a sprístupňujú sa prostredníctvom iniciatív voblasti otvorených námorných údajov, akou je EMODnet. Toto globálne úsilie ozber údajov koordinuje panel pre spoluprácu voblasti dátových bójí (DBCP). Na tejto mape sú znázornené dráhy všetkých unášaných bójí na celom svete za predchádzajúci mesiac.

Na tejto mape je znázornená poloha kotviacich plošín vmoriach aoceánoch na celom svete. Údaje poskytuje sieť EMODnet Physics. Kotviace plošiny sú pevné konštrukcie, ktoré sa využívajú pri monitorovaní oceánu od hladiny mora až po morské dno. Ukotvenia pozostávajú zhrubých káblov alán ana vodnom stĺpci ich udržiavajú rôzne vztlakové mechanizmy, ako sú sklenené gule aplaváky zo syntaktickej peny. Kotviaca plošina nesie rozličné prístroje, snímače avzorkovače, ktoré merajú fyzikálne, chemické abiologické parametre oceánu. Niektoré snímače sú automatizované, takže zbierajú aodosielajú údaje vpriebehu pár hodín. Patria medzi ne snímače CTD (na meranie vodivosti, teploty ahĺbky), merače vodného prúdu (napr. akustické dopplerovské profilovače prúdu alebo vminulosti používané rotorové merače prúdu) aniektoré chemické snímače, napr. chlorofyla ako zástupný ukazovateľ fytoplanktónu. Ďalšie prístroje odoberajú vzorky vody (napr. na zber fytoplanktónu, mikroskopických rastlín) alebo zachytávajú organickú hmotu, ktorá klesá na morské dno (napr. lapače sedimentov). Takéto plošiny možno ukotviť pri pobreží alebo na šírom oceáne amožno ich tam ponechať pomerne dlhý čas, napríklad aspoň jeden rok. Sú napájané alkalickými alebo lítiovými batériami. Snímače avzorkovače si vyžadujú pravidelnú údržbu, napríklad raz za rok. Túto úlohu často plnia výskumné plavidlá.

Táto mapa znázorňuje aktuálnu polohu plavákov Argo vmoriach aoceánoch na celom svete. Údaje poskytuje takmer vreálnom čase sieť EMODnet Physics. Argo je celosvetový súbor 3800 voľne unášaných profilovacích plavákov, ktoré zbierajú environmentálne údaje ooceánoch. Merajú napríklad teplotu aslanosť vody, ako aj rýchlosť prúdov vhorných 2000 metroch oceánu. Plaváky Argo sú automatizované, pričom údaje znich sa prenášajú averejne sprístupňujú len pár hodín po nameraní. Za 20 rokov používania oceánskych plavákov Argo sa zostavili 2 milióny oceánskych profilov. Tieto údaje zásadne rozširujú naše poznatky odynamike oceánov aobsahu tepla vnich. Okrem toho sa tieto údaje vkladajú takmer vreálnom čase do operačných počítačových modelov, pomocou ktorých sa robia krátkodobé predpovede prúdov (napr. pri únikoch ropy na mori, pátracích azáchranných operáciách) ateploty (napr. na účely rybolovu), sezónne amedziročné predpovede (napr. El Niño), ako aj dlhodobejšie predpovede klimatického systému oceánu/atmosféry na desať rokov, napr. predpovede Medzivládneho panelu ozmene klímy (IPCC).

Na tejto mape je znázornená poloha podvodných klzákov vmoriach aoceánoch na celom svete. Údaje poskytuje sieť takmer vreálnom čase EMODnet Physics. Podvodné klzáky sú oceánografické nástroje, ktoré automaticky zbierajú údaje ooceánoch amonitorujú moria. Klzáky pod vodou striedavo stúpajú aklesajú aopisujú pri pohybe akúsi vlnovku. Sú zvyčajne vybavené rôznymi snímačmi, ktoré merajú napríklad teplotu, vodivosť (na výpočet slanosti), prúdy, fluorescenciu chlorofylu (zástupný ukazovateľ fytoplanktónu), optický spätný rozptyl, hĺbku dna a(príležitostne) akustický spätný rozptyl. Pohybujú sa vrozličných hĺbkach asú usmerňované pomocou komunikácie cez globálny polohový systém (GPS) na povrchu, ako aj pomocou rôznych snímačov tlaku, náklonu amagnetických kompasov, ktoré poskytujú časové apriestorové údaje.

Táto mapa zobrazuje polohu systémov ferrybox vnašich moriach aoceánoch na celom svete. Údaje poskytuje takmer vreálnom čase sieť EMODnet Physics. Systém ferrybox je automatizovaný systém na monitorovanie povrchovej vody mora, ktorý sa zapája do prietokového systému lode. Systémy ferrybox sa na dobrovoľnej báze montujú do lodí, napríklad do komerčných plavidiel (na trajektovú prepravu osôb alebo do nákladných lodí) avýskumných plavidiel. Vsystéme ferrybox sú zabudované rôzne snímače, ktoré automaticky zhromažďujú údaje orôznych parametroch oceánov, ako sú fyzikálne parametre (slanosť, teplota, zakalenie), chemické (živiny, pH, O₂, CO₂ arozpustený organický uhlík) abiologické parametre (chlorofyl ako zástupný ukazovateľ fytoplanktónu – mikroskopických rastlín). Tieto informácie sa môžu použiť na posúdenie kvality morskej vody amorskej ekológie amôžu prispieť klepšiemu pochopeniu vzájomných vzťahov medzi ovzduším amorom (napr. výmena CO₂) aglobálnych zmien vrátane okysľovania oceánov.

Na tejto mape vidno súčasnú polohu unášaných bójí vmoriach aoceánoch na celom svete. Tieto údaje poskytuje takmer vreálnom čase sieť EMODnet Physics. Unášaná bója je druh oceánografického prístroja, ktorý automaticky zbiera environmentálne údaje omoriach aoceánoch. Bóje sú voľne unášané aich pohyb určujú vodné prúdy ahostiteľské snímače. Autonómne meracie systémy na bójach umožňujú merať štandardné oceánografické parametre (teplotu, slanosť, prúdy) avniektorých prípadoch aj ďalšie parametre, napr. zakalenie, obsah kyslíka afluorescenciu chlorofylu. Napríklad vlnové bóje sa používajú na meranie pohybu vodnej hladiny ako sledu vĺn. Sled vĺn sa analyzuje, aby sa získali štatistické údaje ako typická výška aperióda vĺn aich smer. Tieto údaje sú dôležité na pochopenie dynamiky oceánov avyužitie vpočítačových modeloch pri vytváraní predpovedí aprognóz zmien oceánu.

Táto mapa zobrazuje polohu vodočetných staníc vEurópe. Údaje poskytuje sieť EMODnet Physics. Merač výšky vodnej hladiny alebo vodočetná stanica je pozemné zariadenie, ktorým sa monitorujú pevninské vodné útvary avykonávajú ich skúšky (potoky, studne, jazerá, kanály, nádrže alebo iné vodné útvary). Prístroje vtýchto staniciach merajú rôzne parametre, ako je výška vody, prietok, chemické zloženie vody ateplota vody. Získané údaje využívajú hydrológovia alebo vedci voblasti životného prostredia pri monitorovaní atestovaní vodných útvarov na pevnine (potokov, studní, jazier, kanálov, nádrží alebo iných vodných útvarov), aby mohli sledovať kvalitu vody abioty (živé organizmy). Poloha vodočetných staníc sa často uvádza vtopografických mapách. Niektoré sú vysoko automatizované amôžu byť vybavené telemetriou–funkciou diaľkového merania, zktorej sa odosielajú údaje do centrálneho zaznamenávacieho zariadenia.

Na tejto mape je znázornená poloha vysokofrekvečných radarov. Údaje poskytuje sieť takmer vreálnom čase EMODnet Physics. Vysokofrekvenčné radary sa nachádzajú na pevnine avyužívajú diaľkové snímače na meranie rýchlostných polí povrchových prúdov vblízkosti pobrežia. Výsledné plošné grafy poskytujú omnoho väčšie priestorové rozlíšenie než predtým používané techniky (napr. súbory meračov prúdov). Pomocou vysokofrekvenčného radarového systému možno vytvárať mapy celého prúdového poľa [t.j. rýchlosti morskej vody (v m/s) asmeru jej prúdenia (vstupňoch)] takmer vreálnom čase. Tieto informácie sú užitočné pre námornú dopravu, pretože vďaka poznatkom oprúdoch možno znížiť spotrebu paliva anásledne aj náklady na dopravu. Prúdy majú obrovský potenciál pre výrobu elektriny vbudúcnosti, pretože poskytujú možnosť využívať kinetickú energiu morských prúdov.

Európsky atlas morí je dostupný v 24 jazykoch. Vkaždej jazykovej verzii atlasu pôsobia ambasádori, ktorí počas komunikačnej kampane od septembra 2020 do septembra 2021 vysvetľovali, prečo sú pre nich oceány dôležité aprečo by nám malo na oceánoch amoriach záležať. Ambasádormi sú komisár Virginijus Sinkevičius, generálna riaditeľka pre námorné záležitosti a rybárstvo Charlina Vitcheva, odborný referent Európskej komisie Māris Stuļğis, zástupcovia verejných orgánov v rôznych členských štátoch Európskej únie, riaditelia inštitútov amorského akvária, vedci, koordinátori mimovládnych organizácií, surfista, kapitán, potápač ašéfkuchár ocenený michelinskou hviezdičkou. Pozrite si mapu azistite, kto sú títo ambasádori, aprečítajte si ich vyjadrenia ooceánoch amoriach. Upozorňujeme, že ambasádori sú na mape uvedení podľa krajín, vktorých sa hovorí ich jazykom.

Koalícia EU4Ocean pre oceánsku gramotnosť spája rôzne organizácie, projekty a ľudí, ktorí prispievajú kzlepšeniu gramotnosti ooceánoch audržateľnému riadeniu oceánov. Cieľom tejto inkluzívnej iniciatívy vytvorenej zdola nahor apodporovanej Európskou komisiou je spájať Európanov, podľa ktorých je problematika oceánu záležitosťou všetkých. Koalícia má tri zložky: platforma pre organizácie ajednotlivcov, ktorí sa zapájajú do iniciatív na podporu oceánskej gramotnosti, európske fórum mládeže pre oceán asieť európskych modrých škôl.
Platforma EU4Ocean spája široký okruh zainteresovaných strán zoblastí ako morský výskum, veda apolitika, modré hospodárstvo asúkromný sektor, občianska spoločnosť, umenie, vzdelávanie, mládež amédiá, ato na viacerých úrovniach: od miestnych aceloštátnych organizácií až po regionálne morské aeurópske iniciatívy. Webstránky členov platformy.

Členovia platformy si môžu vymieňať nápady, budovať partnerstvá aspolupracovať vzáujme lepšie koordinovaného prístupu koceánskej gramotnosti arozvoja konkrétnych aktivít, ktorých výsledkom bude skutočná informovanosť, angažovanosť adynamika akcie azmeny vspoločnosti. Sústreďujú sa na tri témy pracovných skupín: klíma aoceán, potraviny zoceánov azdravý a čistý oceán. Ďalšie informácie.

Mladí obhajcovia oceánov sú mladí realizátori projektov vo veku 16 až 30 rokov. Ich projekty uznala aschválila Európska komisia, pretože pre oceány prinášajú zmysluplnú atrvalú zmenu.

Sieť európskych modrých škôl je súčasťou koalície EU4Ocean a jej cieľom je inšpirovať učiteľov, riaditeľov škôl alebo zamestnancov voblasti vzdelávania aosloviť ich žiakov aštudentov, či už materských škôl, prvého idruhého stupňa základných škôl, stredných škôl, technických alebo iných odborných škôl, aby vypracovali projekt „nájdi modrú“, ktorý ich privedie k problematike oceánov a morí.

Táto náučná mapa znázorňuje výsledok výzvy „Staň sa vedcom! Mapovanie zmeny klímy na mori avodných cestách“, ktorú v roku 2022 spustili Koalícia pre vzdelávanie v záujme klímy a Európsky atlas morí. Bola vyhlásená výzva pre školy v celej Európe, aby sa stali poskytovateľmi údajov pre novú vrstvu mapy v atlase. Výzva zahŕňala 7 fáz. Vprvých dvoch fázach mohli účastníci zistiť, ako atlas funguje. Následne učitelia hlasovali, čo bude témou vypracovanej mapy: teplota vody na hladine mora, riek, jazier alebo rybníkov. Školy mohli odmerať teplotu vody na rôznych miestach a v rôznych časoch. Výsledky svojich meraní a všetky potrebné súvisiace informácie (napr. názov školy/skupiny, zemepisné súradnice miesta, kde sa meranie uskutočnilo, dátum a čas merania, použitá metóda merania teploty...) poskytli vyplnením online formulára vo fáze zberu údajov, ktorá sa skončila 31. marca 2023. Takto sa študenti oboznámili so zberom údajov, sharmonizáciou údajov, vizualizáciou údajov a so spoločným využívaním údajov. Ako školy merali teplotu vody? Niekoľko škôl pomocou teplomera, ale vďaka spolupráci Partnerstva pre pozorovanie globálneho oceánu (POGO) a organizácie Educational Passages dostával tím atlasu údaje aj od škôl, ktoré postavili avyslali na more miniloďky vybavené snímačmi teploty. Kúdajom, ktoré zozbierali školy, majú teraz prístup prostredníctvom tejto vrstvy mapy všetci. Ako učebný materiál môžu mapu používať tieto školy, iné školy akaždý, kto má záujem. Ďakujeme všetkým školám, ktoré poskytli údaje, iniciatívam POGO aEducational Passages za ich úžasné príspevky!

Dnový sediment je nespevnený, náhodne zmiešaný sediment zložený zhornín, pôdy a/alebo ulít vyťažený anahromadený pri bagrovacích prácach aukladaní. Takéto dnové sedimenty nesúrodo ležia na neporušenej pôde alebo regolite amôžu vytvárať antropogénny reliéf (napr. násyp dnového sedimentu). Bagrovanie na účely námornej plavby (napr. hĺbenie prístavov aprístavísk pre člny) ainžinierskych prác (napr. výkopové práce pri kladení káblov apotrubí) má za následok, že sa veľké množstvo sedimentu ukladá vmori. V súčasnosti sa vstále väčšej miere uznávajú environmentálne vplyvy, ako je narúšanie rybolovných činností alebo kontaminácia ekosystémov. Vnútroštátne orgány mnohých krajín vsúčasnosti vyberajú zóny na ukladanie tohto sedimentu, kde by sa tieto nepriaznivé dôsledky minimalizovali. Na tejto mape sú znázornené oblasti ukladania dnového sedimentu.

Morský odpad výrazne ohrozuje morský život, keďže zvieratá sa môžu do odpadu zamotať alebo ho prehltnúť avystaviť sa tak škodlivým chemikáliám. Takéto škodlivé látky sa potom môžu cez potravový reťazec dostať až kľuďom avcelosvetovom meradle ohrozovať aj ľudské zdravie. Morský odpad navyše spôsobuje vážne hospodárske škody, pretože cenné recyklovateľné zdroje sa strácajú vmori, dochádza kznečisťovaniu pláží, čo poškodzuje cestovný ruch, ako aj kznižovaniu úlovkov rybárov ačoraz väčšiemu hromadeniu odpadu. Na tejto mape je znázornená hustota odpadu na morskom dne (všetky kategórie) vyjadrená ako množstvo odpadu zozbieraného pri prieskumoch pomocou vlečných sietí za jeden rok. Upozorňujeme, že ak oniektorých oblastiach nie sú kdispozícii zozbierané údaje, neznamená to, že sa vnich nenachádza odpad na morskom dne. EÚ vrámci svojej stratégie pre plasty prijala smernicu na obmedzenie používania viacerých jednorazových plastových výrobkov arybárskeho výstroja. Ďalšie informácie oposúdení vplyvu. EÚ prijala aj smernicu oprístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu zlodí. Na tejto mape sú znázornené výsledky za roky 2011 až 2022.

Odpad pochádzajúci zrybolovu ainý morský odpad výrazne ohrozujú morský život, keďže zvieratá sa môžu do odpadu zamotať alebo ho prehltnúť avystaviť sa tak škodlivým chemikáliám. Takéto škodlivé látky sa potom môžu cez potravový reťazec dostať až kľuďom avcelosvetovom meradle ohrozovať aj ľudské zdravie. Morský odpad navyše spôsobuje vážne hospodárske škody, pretože cenné recyklovateľné zdroje sa strácajú vmori, dochádza kznečisťovaniu pláží, čo poškodzuje cestovný ruch, ako aj kznižovaniu úlovkov rybárov ačoraz väčšiemu hromadeniu odpadu. Táto mapa zobrazuje hustotu kusov odpadu zrybolovu na morskom dne vyjadrenú ako počet kusov odpadu zrybolovu vyzbieraných pri prieskumoch pomocou vlečných sietí za jeden rok. Upozorňujeme, že ak oniektorých oblastiach nie sú kdispozícii zozbierané údaje, neznamená to, že sa vnich nenachádza odpad pochádzajúci zrybolovu. EÚ vrámci svojej stratégie pre plasty prijala smernicu na obmedzenie používania viacerých jednorazových plastových výrobkov arybárskeho výstroja. Ďalšie informácie oposúdení vplyvu. EÚ prijala aj smernicu oprístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu zlodí. Na tejto mape sú znázornené výsledky za roky 2011 až 2022.

Naše pobrežia aoceány čoraz viac znečisťuje plastový materiál. Znečistenie plastmi neprináša len problém špinavých pláží, ale ohrozuje aj mnohé morské živočíchy. Plastový odpad je pre ne totiž smrteľná pasca. Zamotávajú sa do väčších kusov plastu alebo si menšie kusy mýlia spotravou. Na tejto mape je zobrazená hustota plastových tašiek na morskom dne vyjadrená ako počet tašiek vyzbieraných pri prieskumoch pomocou vlečných sietí za jeden rok. Upozorňujeme, že ak oniektorých oblastiach nie sú kdispozícii zozbierané údaje, neznamená to, že sa vnich nenachádzajú plastové tašky. EÚ vrámci svojej stratégie pre plasty prijala smernicu na obmedzenie používania viacerých jednorazových plastových výrobkov arybárskeho výstroja. Ďalšie informácie oposúdení vplyvu. EÚ prijala aj smernicu oprístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu zlodí.

Každoročne sa rozličnou ľudskou činnosťou vyprodukujú milióny ton odpadu, pričom veľká časť končí vnašich oceánoch, čo spôsobuje problémy pre životné prostredie, ekonomiku aj verejné zdravie. Nie je žiadnym prekvapením, že morský odpad sa označuje ako jedna znajrýchlejšie rastúcich hrozieb pre zdravie svetových oceánov, rozmanitosť ich morského života avkonečnom dôsledku aj pre ľudí, ktorí konzumujú potraviny pochádzajúce zoceánov. Na tejto mape je zobrazený percento odpadu rozdeleného do niekoľkýchkategórií (sklo, textil, kov, polyméry atď.). EÚ vrámci svojej stratégie pre plasty prijala smernicu na obmedzenie používania viacerých jednorazových plastových výrobkov arybárskeho výstroja. Ďalšie informácie oposúdení vplyvu. EÚ prijala aj smernicu oprístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu zlodí. Na tejto mape sú znázornené výsledky za roky 2007 až 2021.

Každoročne sa rozličnou ľudskou činnosťou vyprodukujú milióny ton odpadu, pričom veľká časť končí vnašich oceánoch, čo spôsobuje problémy pre životné prostredie, ekonomiku aj verejné zdravie. Nie je žiadnym prekvapením, že morský odpad sa označuje ako jedna znajrýchlejšie rastúcich hrozieb pre zdravie svetových oceánov, rozmanitosť ich morského života avkonečnom dôsledku aj pre ľudí, ktorí konzumujú potraviny pochádzajúce zoceánov. Na tejto mape je znázornené celkové množstvo (počet kusov) morského odpadu na pláž za rok zistené na základe monitoringu podľa rámcovej smernice o morskej stratégii. Tieto údaje boli homogenizované afiltrované, aby sa mohli porovnávať medzi krajinami. EÚ vrámci svojej stratégie pre plasty prijala smernicu na obmedzenie používania viacerých jednorazových plastových výrobkov arybárskeho výstroja. Ďalšie informácie oposúdení vplyvu. EÚ prijala aj smernicu oprístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu zlodí. Na tejto mape sú znázornené výsledky za roky 2001 až 2022.

Fajčenie nielenže škodí vášmu zdraviu, ale cigaretové ohorky ainý morský odpad výrazne ohrozujú aj morský život, keďže zvieratá sa môžu do odpadu zamotať alebo ho prehltnúť avystaviť sa tak škodlivým chemikáliám. Takéto škodlivé látky sa potom môžu cez potravový reťazec dostať až kľuďom avcelosvetovom meradle ohrozovať aj ľudské zdravie. Morský odpad navyše spôsobuje vážne hospodárske škody, pretože cenné recyklovateľné zdroje sa strácajú vmori, dochádza kznečisťovaniu pláží, čo poškodzuje cestovný ruch, ako aj kznižovaniu úlovkov rybárov ačoraz väčšiemu hromadeniu odpadu. Tento súbor máp zobrazuje medián počtu kusov odpadu pochádzajúceho zcigariet na 100-metrových úsekoch európskych pláží na jednotlivých plážach ročne. V tejto mape sú zahrnuté len monitorovacie prieskumy podľa rámcovej smernice o morskej stratégii bez údajov UNEP-MARLIN. Prieskumy programu UNEP MARLIN sa riadia osobitným protokolom uplatňovaným na pobrežiach centrálnej oblasti Baltského mora. EÚ vrámci svojej stratégie pre plasty prijala smernicu na obmedzenie používania viacerých jednorazových plastových výrobkov arybárskeho výstroja. Ďalšie informácie oposúdení vplyvu. EÚ prijala aj smernicu oprístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu zlodí. Na tejto mape sú znázornené výsledky za roky 2001 až 2022.

Plastové tašky ainý morský odpad výrazne ohrozujú morský život, keďže zvieratá sa môžu do odpadu zamotať alebo ho prehltnúť avystaviť sa tak škodlivým chemikáliám. Takéto škodlivé látky sa potom môžu cez potravový reťazec dostať až kľuďom avcelosvetovom meradle ohrozovať aj ľudské zdravie. Morský odpad navyše spôsobuje vážne hospodárske škody, pretože cenné recyklovateľné zdroje sa strácajú vmori, dochádza kznečisťovaniu pláží, čo poškodzuje cestovný ruch, ako aj kznižovaniu úlovkov rybárov ačoraz väčšiemu hromadeniu odpadu. Na tejto mape je znázornený medián počtu plastových tašiek na 100-metrových úsekoch európskych pláží. Údaje pochádzajú z monitoringu vykonávaného v kontexte rámcovej smernice o morskej stratégii. EÚ vrámci svojej stratégie pre plasty prijala smernicu na obmedzenie používania viacerých jednorazových plastových výrobkov arybárskeho výstroja. Ďalšie informácie oposúdení vplyvu. EÚ prijala aj smernicu oprístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu zlodí. Na tejto mape sú znázornené výsledky za roky 2001 až 2022.

Odpad pochádzajúci zrybolovu ainý morský odpad výrazne ohrozujú morský život, keďže zvieratá sa môžu do odpadu zamotať alebo ho prehltnúť avystaviť sa tak škodlivým chemikáliám. Takéto škodlivé látky sa potom môžu cez potravový reťazec dostať až kľuďom avcelosvetovom meradle ohrozovať aj ľudské zdravie. Morský odpad navyše spôsobuje vážne hospodárske škody, pretože cenné recyklovateľné zdroje sa strácajú vmori, dochádza kznečisťovaniu pláží, čo poškodzuje cestovný ruch, ako aj ktomu, že úlovky rybárov obsahujú čoraz väčšie množstvo odpadu. Táto mapa zobrazuje medián počtu kusov odpadu pochádzajúceho zrybolovu na 100-metrových úsekoch európskych pláží. Údaje pochádzajú z monitoringu vykonávaného v kontexte rámcovej smernice o morskej stratégii. EÚ vrámci svojej stratégie pre plasty prijala smernicu na obmedzenie používania viacerých jednorazových plastových výrobkov arybárskeho výstroja. Ďalšie informácie oposúdení vplyvu. EÚ prijala aj smernicu oprístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu zlodí. Na tejto mape sú znázornené výsledky za roky 2001 až 2022.

Každoročne sa rozličnou ľudskou činnosťou vyprodukujú milióny ton odpadu, pričom veľká časť končí vnašich oceánoch, čo spôsobuje problémy pre životné prostredie, ekonomiku aj verejné zdravie. Nie je žiadnym prekvapením, že morský odpad sa označuje ako jedna znajrýchlejšie rastúcich hrozieb pre zdravie svetových oceánov, rozmanitosť ich morského života avkonečnom dôsledku aj pre ľudí, ktorí konzumujú potraviny pochádzajúce zoceánov. Na tejto mape sú zobrazené druhy odpadu, ktorý končí na európskych plážach. Odpad je rozdelený do niekoľkých kategórií (sklo, textil, kov, polyméry atď.). Mapa znázorňuje percentuálny podiel jednotlivých kategórií, ktoré sa na pobreží Európy monitorovali podľa rámcovej smernice o morskej stratégii. Tento odpad mohol byť priamo ponechaný na pláži alebo môže ísť omorský odpad vyplavený na breh. EÚ vrámci svojej stratégie pre plasty prijala smernicu na obmedzenie používania viacerých jednorazových plastových výrobkov arybárskeho výstroja. Ďalšie informácie oposúdení vplyvu. EÚ prijala aj smernicu oprístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu zlodí. Na tejto mape sú znázornené výsledky za roky 2001 až 2020.

Táto mapa vznikla zhromaždením aharmonizáciou súborov údajov získaných zviacerých zdrojov vcelej EÚ. Vsúlade sMedzinárodným dohovorom ozabránení znečisťovaniu zlodí (MARPOL) sa množstvo odpadu vprístavoch vyčísľuje vtonách (m³) aklasifikuje ako olejový odpad, odpadky, splašková odpadová voda, prístavný odpad (odpadky) acelkové množstvo. Tieto súbory údajov sa každoročne aktualizujú azahŕňajú (dostupné) ročné údaje od roku 2004 do roku 2017 ztýchto krajín: Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Lotyšsko, Portugalsko aŠpanielsko.

#EUBeachCleanUp je iniciatíva Európskej komisie, ktorú organizuje spoločne sOrganizáciou Spojených národov aso Šmolkami. Vo svetový deň čistenia sa delegácie azastúpenia EÚ spájajú smimovládnymi organizáciami, so školami asďalšími partnermi ana celom svete organizujú činnosti zamerané na čistenie pláží.

Dnový sediment je nespevnený, náhodne zmiešaný sediment zložený zhornín, pôdy a/alebo ulít vyťažený anahromadený pri bagrovacích prácach aukladaní. Takéto dnové sedimenty nesúrodo ležia na neporušenej pôde alebo regolite amôžu vytvárať antropogénny reliéf (napr. násyp dnového sedimentu). Bagrovanie na účely námornej plavby (napr. hĺbenie prístavov aprístavísk pre člny) ainžinierskych prác (napr. výkopové práce pri kladení káblov apotrubí) má za následok, že sa veľké množstvo sedimentu ukladá vmori. V súčasnosti sa vstále väčšej miere uznávajú environmentálne vplyvy, ako je narúšanie rybolovných činností alebo kontaminácia ekosystémov. Vnútroštátne orgány mnohých krajín vsúčasnosti vyberajú zóny na ukladanie tohto sedimentu, kde by sa tieto nepriaznivé dôsledky minimalizovali. Na tejto mape sú znázornené miesta ukladania dnového sedimentu.

Vojnový materiál uložený na morskom dne je celosvetový problém, ktorý znepokojuje krajiny, regionálne amedzinárodné organizácie, výskumných pracovníkov amnohých ďalších. Môže ísť napríklad onevybuchnuté bomby alebo chemické zbrane, ktoré boli na dne mora uložené po prvej adruhej svetovej vojne. Ohrozujú morské prostredie, ľudské zdravie apredstavujú skutočný problém pre činnosti modrej ekonomiky anámorné priestorové plánovanie, nehovoriac orizikách spojených sodstraňovaním takýchto nebezpečných materiálov atechnických otázkach, ktoré ich zneškodňovanie prináša. Na mape sa nachádzajú miesta, ktoré potvrdzujú prítomnosť konvenčného, chemického alebo neznámeho vojnového materiálu vdanej oblasti.

Vojnový materiál uložený na morskom dne je celosvetový problém, ktorý znepokojuje krajiny, regionálne amedzinárodné organizácie, výskumných pracovníkov amnohých ďalších. Môže ísť napríklad onevybuchnuté bomby alebo chemické zbrane, ktoré boli na dne mora uložené po prvej adruhej svetovej vojne. Ohrozujú morské prostredie, ľudské zdravie apredstavujú skutočný problém pre činnosti modrej ekonomiky anámorné priestorové plánovanie, nehovoriac orizikách spojených sodstraňovaním takýchto nebezpečných materiálov atechnických otázkach, ktoré ich zneškodňovanie prináša. Na mape sú zobrazené územia, kde sa nachádza konvenčný, chemický alebo neznámy vojenský materiál.

• vedú výrobcov kudržateľnému rybolovu aakvakultúre, ato najmä kolektívnym riadením činností svojich členov,
• pomáhajú svojim členom prispôsobovať dodávky dopytu na trhu a
• podporujú ich pri vytváraní pridanej hodnoty.

V Európskej únii pôsobí viac ako 200 organizácií výrobcov. Na dosiahnutie cieľov spoločnej organizácie trhov môžu prijímať opatrenia zamerané na prispôsobenie ponuky aumiestňovanie produktov svojich členov na trh, na ich propagáciu prostredníctvom certifikačných schém, známok kvality, zemepisných označení atď. Môžu takisto podporovať odbornú prípravu, využívanie IKT technológií ausilovať sa ozníženie environmentálneho vplyvu rybolovných alebo akvakultúrnych činností svojich členov. Na tejto mape si môžete pozrieť, kde sa organizácie výrobcov nachádzajú.

Poradné rady sú organizácie vedené zúčastnenými stranami, ktoré Komisii akrajinám EÚ poskytujú odporúčania votázkach riadenia rybolovu. Môže to byť napríklad poradenstvo týkajúce sa ochrany asociálno-ekonomických aspektov riadenia, ako aj zjednodušenia pravidiel. Konzultácie sporadnými radami sa uskutočňujú vsúvislosti sregionalizáciou. Poradné rady by mali takisto poskytovať údaje na účely riadenia rybolovu aochranných opatrení. Sú zložené zo zástupcov odvetvia ainých záujmových skupín. Na tejto mape sú znázornené oblasti, ktoré patria pod niektoré poradné rady (PR):

Na tejto mape sú zobrazené regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO), ktoré riadia populácie rýb podľa jednotlivých zemepisných oblastí. RFMO sú medzinárodné organizácie, ktoré zavádzajú záväzné opatrenia na ochranu a udržateľné riadenie druhov rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti alebo transzonálnych druhov rýb. V kompetencii RFMO je väčšina svetových morí. Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť na RFMO, ktoré sa zameriavajú len na riadenie populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, najmä makreloblížnych (ďalej len „RFMO pre tuniaky“), a RFMO, ktoré riadia iné rybolovné zdroje (t. j. pelagické druhy alebo druhy žijúce pri morskom dne) vbližšie vymedzenej oblasti, ako je zobrazené na mape ďalej. Členmi týchto organizácií sú krajiny so záujmom orybolov vurčitej geografickej oblasti a pobrežné štáty. RFMO majú právomoc prijímať rôzne pravidlá riadenia rybolovu. Na zabezpečenie súladu s pravidlami využívajú nástroje riadenia, ako sú obmedzenia výlovu (kvóty), technické opatrenia, priestorové a/alebo časové obmedzenia rybolovu a činnosti monitorovania, kontroly a dohľadu. RFMO prijímajú rozhodnutia na základe vedeckých odporúčaní, ktoré poskytujú ich príslušné vedecké orgány, a pravidelne skúmajú, či členovia dodržiavajú pravidlá. Európska únia, ktorú zastupuje Komisia, aktívne pôsobí v 10 organizáciách, ktoré sa zameriavajú na iné ryby než tuniaky. Kliknutím na RFMO na mape sa dostanete na ich internetové stránky.

Na tejto mape sú zobrazené regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO), ktoré riadia populácie rýb podľa jednotlivých zemepisných oblastí. RFMO sú medzinárodné organizácie, ktoré zavádzajú záväzné opatrenia na ochranu a udržateľné riadenie druhov rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti alebo transzonálnych druhov rýb. V kompetencii RFMO je väčšina svetových morí. Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť na RFMO, ktoré sa zameriavajú len na riadenie populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, najmä makreloblížnych (ďalej len „RFMO pre tuniaky“), a RFMO, ktoré riadia iné rybolovné zdroje (t. j. pelagické druhy alebo druhy žijúce pri morskom dne) vbližšie vymedzenej oblasti, ako je zobrazené na mape ďalej. Členmi týchto organizácií sú krajiny so záujmom orybolov vurčitej geografickej oblasti a pobrežné štáty. RFMO majú právomoc prijímať rôzne pravidlá riadenia rybolovu. Na zabezpečenie súladu s pravidlami využívajú nástroje riadenia, ako sú obmedzenia výlovu (kvóty), technické opatrenia, priestorové a/alebo časové obmedzenia rybolovu a činnosti monitorovania, kontroly a dohľadu. RFMO prijímajú rozhodnutia na základe vedeckých odporúčaní, ktoré poskytujú ich príslušné vedecké orgány, a pravidelne skúmajú, či členovia dodržiavajú pravidlá. Európska únia, ktorú zastupuje Komisia, aktívne pôsobí v 10 organizáciách, ktoré sa zameriavajú na iné ryby než tuniaky. Kliknutím na RFMO na mape sa dostanete na ich internetové stránky.

Podmorské komunikačné káble sa kladú na morské dno medzi stanice na pevnine scieľom prenášať telekomunikačné signály cez oceány amoria. Na tejto mape sú zobrazené skutočné trasy telekomunikačných káblov, ktoré vychádzajú zmaltských vôd alebo nimi prechádzajú. Údaje poskytol Medzinárodný inštitút pre oceány – Maltské operačné stredisko (Maltská univerzita, katedra fyzickej oceánografie) azostavil ich Maltský úrad pre námornú plavbu (predtým Maltský námorný úrad).

Podmorské komunikačné káble sa kladú na morské dno medzi stanice na pevnine scieľom prenášať telekomunikačné signály cez oceány amoria. Na tejto mape sú znázornené skutočné trasy nemeckých telekomunikačných káblov, ktoré poskytol Spolkový úrad pre námornú dopravu ahydrografiu (BSH Contis).

Podmorské komunikačné káble sa kladú na morské dno medzi stanice na pevnine scieľom prenášať telekomunikačné signály cez oceány amoria. Na tejto mape sú znázornené skutočné trasy telekomunikačných káblov SIGCables spravovaných spoločnosťou Orange.

Podmorské potrubie (známe aj ako morské) je potrubie, ktoré leží na morskom dne alebo je zakopané pod ním vo vnútri priekopy. Potrubie vedie zväčša po pevnine, ale vurčitých miestach prechádza cez vodné plochy, ako sú malé moria, prielivy arieky. Podmorské potrubia sa používajú predovšetkým na prepravu ropy alebo plynu, ale dôležitá je aj preprava vody. Na tejto mape je zobrazená trasa aprevádzkový stav podmorských potrubí vrôznych európskych krajinách. Informácie sú výsledkom zhromažďovania aharmonizácie súborov údajov získaných zviacerých zdrojov zčlenských štátov EÚ, ako aj zNórska azo Spojeného kráľovstva.

Na tejto mape sú znázornené hranice morských regiónov asubregiónov vEurópe vsúlade srámcovou smernicou omorskej stratégii (článok4). Rámcová smernica omorskej stratégii bola prijatá 17.júna 2008 ajej cieľom je účinnejšia ochrana morského prostredia vcelej Európe.

Táto mapa zobrazuje regióny spracované vdigitálnych pobrežných atlasoch, ktoré sú sprístupnené na internete.

Na tejto mape je zobrazené umiestnenie projektov námorného priestorového plánovania (NPP) vEurópe. Námorné priestorové plánovanie spočíva vplánovaní času amiesta ľudských činností na mori, aby sa zabezpečilo, že sú čo najefektívnejšie anajudržateľnejšie. Námorné priestorové plánovanie transparentne zapája zainteresované strany do plánovania námorných činností arealizuje sa cezhranične anaprieč sektormi scieľom zabezpečiť, aby sa ľudské činnosti na mori vykonávali efektívne, bezpečne audržateľne. Ďalšie informácie

Na tejto mape sú znázornené zariadenia na produkciu makrorias podľa spôsobov produkcie (akvakultúra alebo zber na pevnine, na mori ana pobreží). Zber údajov prebiehal vtýchto krajinách: Belgicko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Írsko, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko aTaliansko. Makroriasy, všeobecne známe aj ako morské riasy, sú už po stáročia súčasťou denného jedálnička obyvateľov Východnej aJuhovýchodnej Ázie. Ich obľúbenosť teraz rastie aj vEurópe. Využívajú sa nielen ako potravina, ale aj na mnohé iné účely, napr. ako surovina na výrobu liekov akozmetiky, ako aj voblasti výživy či energetiky (ako biopalivo). Po celej Európe dnes existujú spoločnosti, ktoré sa venujú ich zberu, pestovaniu či spracovaniu scieľom vytvárať produkty svysokou hodnotou.

Táto mapa znázorňuje zariadenia, vktorých sa produkujú mikroriasy, podľa spôsobov produkcie (fotobioreaktory, otvorené nádrže, fermentory, fotobioreaktory aotvorené nádrže, fotobioreaktory afermentory). Údaje sa získavali vtýchto krajinách: Belgicko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Írsko, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko aTaliansko. Mikroriasy sú mikroskopické rastliny, ktoré sa vyskytujú vsladkovodných amorských systémoch. Žijú vo vodnom stĺpci aj vsedimente. Zber, pestovanie alebo spracúvanie rias scieľom vytvárať produkty svysokou hodnotou môže vobrovskej miere prispieť kčistejšiemu azdravšiemu životnému prostrediu. Preto je produkcia rias významnou súčasťou „modrého biohospodárstva“.

Súčasťou misie sú akcie, ktoré predstavujú spoločné úsilie o dosiahnutie troch cieľov misie „Obnoviť naše oceány avody“:

  1. ochrana a obnova morských a sladkovodných ekosystémov abiodiverzity v súlade so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030;
  2. prevencia a eliminácia znečistenia našich oceánov, morí a vôd v súlade s akčným plánom EÚ na dosiahnutie nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy;
  3. uhlíkovo neutrálne a obehové udržateľné modré hospodárstvo v súlade s navrhovaným európskym právnym predpisom v oblasti klímy a celostnou víziou zakotvenou v stratégii pre udržateľné modré hospodárstvo.

Na dosiahnutie týchto cieľov misia zavádza aj dva nástroje:

• digitálny znalostný systém týkajúci sa oceánov a vôd;
• mobilizácia a zapojenie verejnosti.

Viac informácií o akciách misie nájdete tu.

Európsky námorný deň bol vyhlásený vroku 2008 akaždoročne ponúka príležitosť stretnúť sa adiskutovať vrámci EÚ onámorných záležitostiach audržateľnom modrom raste. Táto konferencia spája tvorcov politiky, vedcov, priemysel aspoločnosť prostredníctvom plenárnych atematických zasadnutí na vysokej úrovni, workshopov avýstav. Na tejto mape sú zobrazené miesta, kde sa od prvého ročníka konala výročná konferencia zainteresovaných strán pri príležitosti Európskeho námorného dňa.

Súbežne skonferenciou pri príležitosti Európskeho námorného dňa sa vcelej Európe organizuje séria súvisiacich miestnych podujatí zameraných na mladých ľudí aobčanov pod značkou „Európsky námorný deň vmojej krajine“. Táto iniciatíva umožňuje mnohým európskym regiónom snámornou kultúrou zapojiť sa do osláv aupozorniť na významnú úlohu morí aoceánov vživote miestnych komunít. Na tejto mape je zobrazený prehľad 150 podujatí organizovaných na miestnej úrovni vsúvislosti siniciatívou Európsky námorný deň vmojej krajine, ktoré sa konali od apríla do júla 2019 v21 rôznych krajinách (15 krajín EÚ a6 tretích krajín). Možno medzi nimi nájsť aktivity zamerané na čistenie pláží, prehliadky prístavov so sprievodcom, výstavy venované námornej tematike, eko-exkurzie do oblastí svýznamným námorným dedičstvom, výlety loďou atď. Mnoho organizátorov využilo tieto podujatia aj na to, aby študentom ažiakom vcelej EÚ predstavili Európsky atlas morí. Nie je to však len taká obyčajná mapa, schovali sme do nej aj niečo špeciálne. Oslavujte spolu snami, ponorte sa do našej mapy askúste vyriešiť výzvu Európsky námorný deň v mojej krajine 2019!

Súbežne skaždoročnou konferenciou pri príležitosti Európskeho námorného dňa (tento rok sa koná vmeste Den Helder vHolandsku 20. a21.mája 2021) sa vcelej Európe organizuje séria súvisiacich miestnych podujatí zameraných na mladých ľudí aobčanov pod značkou Európsky námorný deň vmojej krajine.
Európsky námorný deň vmojej krajine je dôležitou súčasťou čoraz väčšej vlny informovanosti o oceánoch a aktivizmu v tejto oblasti vuplynulých rokoch apodujatia, ktoré sa konajú pod touto značkou, získavajú na popularite – každý rok prilákajú viac než 30000 účastníkov. Miestne aktivity ako čistenie pláží, prehliadky prístavov so sprievodcom, umelecké výstavy, workshopy, konferencie, semináre, výstavy smorskou tematikou, akcie týkajúce sa gramotnosti ooceánoch, ekologicky zamerané prehliadky aprechádzky v oblastiach s významným námorným dedičstvom, výlety loďou, návštevy námorných múzeí, lodí, akvárií, lodeníc atď. sú určené pre širokú verejnosť vcelej Európe, pričom tých mladších oslovuje najmä časť venovaná hrám azábave. Tieto aktivity umožňujú mnohým európskym regiónom snámornou kultúrou zapojiť sa do osláv aupozorniť na významnú úlohu morí aoceánov vživote miestnych komunít.
Keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 sa ešte neskončila, vrámci Európskeho námorného dňa vmojej krajine sa tento rok organizujú virtuálne apodľa možnosti aj prezenčné podujatia, ktoré sa konajú vrámci ročníka 2021.
Na tejto mape je zobrazený prehľad 232 podujatí organizovaných na miestnej úrovni vrámci Európskeho námorného dňa vmojej krajine vroku 2021 v25 rôznych krajinách (21 krajín EÚ a4krajiny mimo EÚ). Mnoho organizátorov využilo tieto podujatia aj na to, aby študentom ažiakom vcelej EÚ predstavili Európsky atlas morí.
Nie je to však len taká obyčajná mapa, schovali sme do nej aj niečo špeciálne. Oslavujte spolu snami, ponorte sa do mapy apokúste sa vyriešiť úlohy pri hľadaní pokladu pri príležitosti Európskeho námorného dňa vmojej krajine 2021.

Súbežne skaždoročnou konferenciou pri príležitosti Európskeho námorného dňa (tento rok sa koná vmeste Ravenna vTaliansku 19. a20. mája 2022) sa vcelej Európe organizuje séria súvisiacich miestnych podujatí zameraných na mladých ľudí aobčanov pod značkou Európsky námorný deň vmojej krajine.
Európsky námorný deň vmojej krajine je dôležitou súčasťou čoraz väčšej vlny informovanosti o oceánoch a aktivizmu v tejto oblasti vuplynulých rokoch apodujatia, ktoré sa konajú pod touto značkou, získavajú na popularite – každý rok prilákajú viac než 50000 účastníkov. Miestne aktivity ako čistenie pláží, prehliadky prístavov so sprievodcom, umelecké výstavy, workshopy, konferencie, semináre, výstavy smorskou tematikou, akcie týkajúce sa gramotnosti ooceánoch, ekologicky zamerané prehliadky aprechádzky v oblastiach s významným námorným dedičstvom, výlety loďou, návštevy námorných múzeí, lodí, akvárií, lodeníc atď. sú určené pre širokú verejnosť vcelej Európe, pričom tých mladších oslovuje najmä časť venovaná hrám azábave. Tieto aktivity umožňujú mnohým európskym regiónom snámornou kultúrou zapojiť sa do osláv aupozorniť na významnú úlohu morí aoceánov vživote miestnych komunít.
Keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 sa ešte neskončila, vrámci Európskeho námorného dňa vmojej krajine sa tento rok organizujú virtuálne apodľa možnosti aj prezenčné podujatia, ktoré sa konajú vrámci ročníka 2022.
Na tejto mape je zobrazený prehľad podujatí organizovaných vroku 2022 na miestnej úrovni pri príležitosti Európskeho námorného dňa vmojej krajine v29 rôznych krajinách (22 krajín EÚ a7krajín mimo EÚ). Mnoho organizátorov využilo tieto podujatia aj na to, aby študentom ažiakom vcelej EÚ predstavili Európsky atlas morí.
Nie je to však len taká obyčajná mapa, schovali sme do nej aj niečo špeciálne. Oslavujte spolu snami, ponorte sa do mapy apokúste sa vyriešiť úlohy počas pretekov člnov pri príležitosti Európskeho námorného dňa v mojej krajine 2022.

Súbežne s každoročnou konferenciou pri príležitosti Európskeho námorného dňa (tento rok sa koná 24. a 25. mája 2023 v meste Brest voFrancúzsku) sa v celej Európe organizuje séria súvisiacich miestnych podujatí zameraných na mladých ľudí a občanov pod značkou Európsky námorný deň v mojej krajine.
Európsky námorný deň v mojej krajine je dôležitou súčasťou čoraz väčšej vlny informovanosti aaktivizmu vsúvislosti sproblematikou oceánov v uplynulých rokoch a podujatia, ktoré sa konajú pod touto značkou, získavajú na popularite – každý rok prilákajú viac než 50 000 účastníkov. Miestne aktivity ako čistenie pláží, prehliadky prístavov so sprievodcom, umelecké výstavy, workshopy, konferencie, semináre, výstavy smorskou tematikou, akcie týkajúce sa gramotnosti ooceánoch, ekologicky zamerané prehliadky aprechádzky v oblastiach s významným námorným dedičstvom, výlety loďou, návštevy námorných múzeí, lodí, akvárií, lodeníc atď. sú určené pre širokú verejnosť vcelej Európe, pričom tých mladších oslovuje najmä časť venovaná hrám azábave. Tieto aktivity umožňujú mnohým európskym regiónom s námornou kultúrou zapojiť sa do osláv a upozorniť na významnú úlohu morí a oceánov v živote miestnych komunít.
V rámci Európskeho námorného dňa v mojej krajine sa tento rok organizujú prezenčné, virtuálne a hybridné podujatia.
Na tejto mape je zobrazený prehľad miestnych podujatí organizovaných v rámci Európskeho námorného dňa v mojej krajine v roku 2023 v rôznych krajinách. Mnoho organizátorov využíva tieto podujatia aj na to, aby občanom, študentom a žiakom v celej EÚ predstavili Európsky atlas morí.
Nie je to však len taká obyčajná mapa, schovali sme do nej aj niečo špeciálne. Oslavujte spolu snami, ponorte sa do mapy askúste vyriešiť geocachingovú hru vatlase.

In parallel to the annual European Maritime Day (EMD) conference (this year in Svendborg, Denmark, on 30-31 May 2024), a series of local related events are organised across Europe, reaching out to young people and citizens under the ‘EMD in my Country’ label. The objective is for people to realise that activities at sea (coastal tourism, fishing, sailing, shipping, offshore renewable energy, aquaculture etc.) are key for the EU’s citizens and economies. The EU has 68,000 km of coastline and about one third of the EU population lives within 50 km of the coast.
Since the first edition in 2018, the number of European Maritime Day in My Country events has increased significantly, with a wide range of activities such as beach clean-ups, guided tours, art exhibitions, workshops, and conferences. In 2023, 494 events were organised in 31 countries, both in the EU and outside the EU.
EMD In My Country this year includes physical, virtual and hybrid events.
This map offers an overview of the EMD in my Country 2024 local events in different countries. Many organisers also use their events to demonstrate the European Atlas of the Seas to citizens, students and pupils across
To make this map even more unique, we have hidden something special in it. Join the celebrations, explore the map and try to solve the Blue Economy Challenge.

Približne 160 regiónov z28 krajín spoločne vytvorilo Konferenciu okrajových prímorských regiónov Európy (CPMR). CPMR zriadila vrámci svojej štruktúry geografické komisie scieľom podporovať svoju osobitnú identitu aspolupracovať votázkach spoločného záujmu vo všetkých hlavných morských oblastiach: Atlantický oblúk, Balkánsky polostrov aČierne more, ostrovy, Stredozemie, Baltské more, Severné more. Na tejto mape sú znázornené členské regióny CPMR, ktorá sa usiluje opresadzovanie potrieb azáujmov svojich členských regiónov vinštitúciách EÚ avo vnútroštátnych vládach. Činnosť CPMR sa zameriava najmä na posilnenie námorného rozmeru Európy: poukazuje na význam integrovanej námornej politiky, väčšej regionalizácie vrámci spoločnej rybárskej politiky asystému námornej bezpečnosti navrhnutého tak, aby bolo možné zvládnuť rastúcu intenzitu lodnej dopravy.

Na tejto mape sú uvedené informácie oštyroch makroregionálnych stratégiách EÚ anámornej stratégii pre oblasť Atlantického oceánu. „Makroregionálna stratégia“ je integrovaný rámec schválený Európskou radou, ktorého cieľom je riešiť spoločné problémy vo vymedzenej geografickej oblasti týkajúce sa členských štátov atretích krajín nachádzajúcich sa vrovnakej zemepisnej oblasti, ktoré majú vdôsledku toho prospech zposilnenej spolupráce prispievajúcej kdosiahnutiu hospodárskej, sociálnej aúzemnej súdržnosti.

VEurópe existujú štyri štruktúry spolupráce, ktorých cieľom je ochrana morského prostredia aspájanie členských štátov asusedných krajín, sktorými majú spoločné morské vody: regionálne morské dohovory. Na tejto mape sú zobrazené morské regióny, na ktoré sa vzťahujú regionálne morské dohovory oochrane morského prostredia (Helsinský dohovor, Barcelonský dohovor, Bukureštský dohovor adohovor OSPAR). Členské štáty využívajú tieto existujúce štruktúry regionálnej spolupráce na vzájomnú koordináciu pri rozvíjaní svojich morských stratégií.

Európa má rozsiahlu sieť morskej výskumnej infraštruktúry, ktorá zahŕňa širokú škálu zariadení, ako sú výskumné plavidlá analoditeľné prenosné zariadenie, vnútrozemské amorské výskumné atestovacie zariadenia zamerané na fyzikálne, biologické achemické aspekty, ako aj množstvo zariadení na diaľkové ain situ pozorovanie. Na tejto mape sú zobrazené rozličné zariadenia zaznamenané vdatabáze morských výskumných infraštruktúr centra EurOcean. Kliknutím na mapu sa zobrazia hlavné charakteristiky každého zariadenia vrátane odkazov akontaktných údajov, prostredníctvom ktorých možno získať ďalšie informácie od prevádzkovateľov týchto zariadení.

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia amónnych katiónov vo vodných útvaroch za rok 2010 vjarnom období. Termínom amoniak sa označujú dva druhy chemických častíc, ktoré sú vo vode vrovnováhe: neionizovaný NH₃ aionizovaný NH₄⁺. Ide obežnú priemyselnú chemikáliu využívanú na syntézu mnohých organických aanorganických chemických látok obsahujúcich dusík, na výrobu hnojív alebo ako samotné hnojivo priamo vstrekované do pôdy, napríklad pri zavlažovaní bavlny. Najčastejším zdrojom amoniaku prenikajúceho do povrchových vôd apodzemných vôd sú odpadové vody zdomácností apriemyselné odpadové vody. Termínom amoniak sa označujú dva druhy chemických častíc, ktoré sú vo vode vrovnováhe: neionizovaný NH₃ aionizovaný NH₄⁺. Hoci je molekula amoniaku živinou potrebnou pre život, nadbytok amoniaku sa môže vorganizme hromadiť aviesť kzmene metabolizmu alebo zvýšeniu pH vtele. Toxicita amoniaku sa napríklad považuje za jednu zhlavných príčin nevysvetlených strát vrybích liahňach.

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia amónnych katiónov vo vodných útvaroch za rok 2010 vjesennom období. Termínom amoniak sa označujú dva druhy chemických častíc, ktoré sú vo vode vrovnováhe: neionizovaný NH₃ aionizovaný NH₄⁺. Ide obežnú priemyselnú chemikáliu využívanú na syntézu mnohých organických aanorganických chemických látok obsahujúcich dusík, na výrobu hnojív alebo ako samotné hnojivo priamo vstrekované do pôdy, napríklad pri zavlažovaní bavlny. Najčastejším zdrojom amoniaku prenikajúceho do povrchových vôd apodzemných vôd sú odpadové vody zdomácností apriemyselné odpadové vody. Termínom amoniak sa označujú dva druhy chemických častíc, ktoré sú vo vode vrovnováhe: neionizovaný NH₃ aionizovaný NH₄⁺. Hoci je molekula amoniaku živinou potrebnou pre život, nadbytok amoniaku sa môže vorganizme hromadiť aviesť kzmene metabolizmu alebo zvýšeniu pH vtele. Toxicita amoniaku sa napríklad považuje za jednu zhlavných príčin nevysvetlených strát vrybích liahňach.

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia amónnych katiónov vo vodných útvaroch za rok 2010 vletnom období. Termínom amoniak sa označujú dva druhy chemických častíc, ktoré sú vo vode vrovnováhe: neionizovaný NH₃ aionizovaný NH₄⁺. Ide obežnú priemyselnú chemikáliu využívanú na syntézu mnohých organických aanorganických chemických látok obsahujúcich dusík, na výrobu hnojív alebo ako samotné hnojivo priamo vstrekované do pôdy, napríklad pri zavlažovaní bavlny. Najčastejším zdrojom amoniaku prenikajúceho do povrchových vôd apodzemných vôd sú odpadové vody zdomácností apriemyselné odpadové vody. Termínom amoniak sa označujú dva druhy chemických častíc, ktoré sú vo vode vrovnováhe: neionizovaný NH₃ aionizovaný NH₄⁺. Hoci je molekula amoniaku živinou potrebnou pre život, nadbytok amoniaku sa môže vorganizme hromadiť aviesť kzmene metabolizmu alebo zvýšeniu pH vtele. Toxicita amoniaku sa napríklad považuje za jednu zhlavných príčin nevysvetlených strát vrybích liahňach.

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia amónnych katiónov vo vodných útvaroch za rok 2010 vzimnom období. Termínom amoniak sa označujú dva druhy chemických častíc, ktoré sú vo vode vrovnováhe: neionizovaný NH₃ aionizovaný NH₄⁺. Ide obežnú priemyselnú chemikáliu využívanú na syntézu mnohých organických aanorganických chemických látok obsahujúcich dusík, na výrobu hnojív alebo ako samotné hnojivo priamo vstrekované do pôdy, napríklad pri zavlažovaní bavlny. Najčastejším zdrojom amoniaku prenikajúceho do povrchových vôd apodzemných vôd sú odpadové vody zdomácností apriemyselné odpadové vody. Termínom amoniak sa označujú dva druhy chemických častíc, ktoré sú vo vode vrovnováhe: neionizovaný NH₃ aionizovaný NH₄⁺. Hoci je molekula amoniaku živinou potrebnou pre život, nadbytok amoniaku sa môže vorganizme hromadiť aviesť kzmene metabolizmu alebo zvýšeniu pH vtele. Toxicita amoniaku sa napríklad považuje za jednu zhlavných príčin nevysvetlených strát vrybích liahňach.

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia fosfátov vo vodných útvaroch za rok 2012-2017 vjarnom období. Fosfáty sú chemické látky, ktoré obsahujú prvok fosfor aovplyvňujú kvalitu vody tým, že zapríčiňujú nadmerný rast rias. Fosfátmi vo vode sa živia riasy, ktoré sa vo vodných ekosystémoch nekontrolovane rozrastajú. Takto dochádza knerovnováhe, ktorá ničí iné formy života aspôsobuje vznik škodlivých toxínov. Nadmerné množstvo rias zakaľuje vodu vdôsledku vzniku takzvaného vodného kvetu, ktorý obmedzuje prístup ostatných rastlín kslnečnému svetlu aniekedy ich zabíja. Keď tieto vodné rastliny odumrú, baktérie, ktoré ich rozkladajú, spotrebujú rozpustený kyslík vo vode. Keď je voda takto ochudobnená okyslík, môžu sa vnej zadusiť ostatné vodné organizmy.

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia fosfátov vo vodných útvaroch za rok 2012-2017 vjesennom období. Fosfáty sú chemické látky, ktoré obsahujú prvok fosfor aovplyvňujú kvalitu vody tým, že zapríčiňujú nadmerný rast rias. Fosfátmi vo vode sa živia riasy, ktoré sa vo vodných ekosystémoch nekontrolovane rozrastajú. Takto dochádza knerovnováhe, ktorá ničí iné formy života aspôsobuje vznik škodlivých toxínov. Nadmerné množstvo rias zakaľuje vodu vdôsledku vzniku takzvaného vodného kvetu, ktorý obmedzuje prístup ostatných rastlín kslnečnému svetlu aniekedy ich zabíja. Keď tieto vodné rastliny odumrú, baktérie, ktoré ich rozkladajú, spotrebujú rozpustený kyslík vo vode. Keď je voda takto ochudobnená okyslík, môžu sa vnej zadusiť ostatné vodné organizmy.

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia fosfátov vo vodných útvaroch za rok 2012-2017 vletnom období. Fosfáty sú chemické látky, ktoré obsahujú prvok fosfor aovplyvňujú kvalitu vody tým, že zapríčiňujú nadmerný rast rias. Fosfátmi vo vode sa živia riasy, ktoré sa vo vodných ekosystémoch nekontrolovane rozrastajú. Takto dochádza knerovnováhe, ktorá ničí iné formy života aspôsobuje vznik škodlivých toxínov. Nadmerné množstvo rias zakaľuje vodu vdôsledku vzniku takzvaného vodného kvetu, ktorý obmedzuje prístup ostatných rastlín kslnečnému svetlu aniekedy ich zabíja. Keď tieto vodné rastliny odumrú, baktérie, ktoré ich rozkladajú, spotrebujú rozpustený kyslík vo vode. Keď je voda takto ochudobnená okyslík, môžu sa vnej zadusiť ostatné vodné organizmy.

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia fosfátov vo vodných útvaroch za rok 2012-2017 vzimnom období. Fosfáty sú chemické látky, ktoré obsahujú prvok fosfor aovplyvňujú kvalitu vody tým, že zapríčiňujú nadmerný rast rias. Fosfátmi vo vode sa živia riasy, ktoré sa vo vodných ekosystémoch nekontrolovane rozrastajú. Takto dochádza knerovnováhe, ktorá ničí iné formy života aspôsobuje vznik škodlivých toxínov. Nadmerné množstvo rias zakaľuje vodu vdôsledku vzniku takzvaného vodného kvetu, ktorý obmedzuje prístup ostatných rastlín kslnečnému svetlu aniekedy ich zabíja. Keď tieto vodné rastliny odumrú, baktérie, ktoré ich rozkladajú, spotrebujú rozpustený kyslík vo vode. Keď je voda takto ochudobnená okyslík, môžu sa vnej zadusiť ostatné vodné organizmy.

Táto mapa zobrazuje výskyt chlorofylua veurópskych moriach vjarnom období. Koncentrácia chlorofylu sa používa ako zástupný ukazovateľ na meranie biomasy (množstva) mikroskopických rastlín (fytoplanktónu). Chlorofyl je vrôznych formách viazaný vživých bunkách rias ainých druhov fytoplanktónu nachádzajúcich sa vpovrchových vodách. Je to kľúčová biochemická zložka molekulárnej štruktúry, ktorá je zodpovedná za fotosyntézu, čo je nesmierne významný proces, pri ktorom sa energia zo slnečného svetla využíva na výrobu kyslíka nevyhnutného pre život. Biomasa adruhy fytoplanktónu žijúce vmoriach aoceánoch sa priebežne menia aj vzávislosti od období.

Táto mapa zobrazuje výskyt chlorofylua veurópskych moriach vjesennom období. Koncentrácia chlorofylu sa používa ako zástupný ukazovateľ na meranie biomasy (množstva) mikroskopických rastlín (fytoplanktónu). Chlorofyl je vrôznych formách viazaný vživých bunkách rias ainých druhov fytoplanktónu nachádzajúcich sa vpovrchových vodách. Je to kľúčová biochemická zložka molekulárnej štruktúry, ktorá je zodpovedná za fotosyntézu, čo je nesmierne významný proces, pri ktorom sa energia zo slnečného svetla využíva na výrobu kyslíka nevyhnutného pre život. Biomasa adruhy fytoplanktónu žijúce vmoriach aoceánoch sa priebežne menia aj vzávislosti od období.

Táto mapa zobrazuje výskyt chlorofylua veurópskych moriach vletnom období. Koncentrácia chlorofylu sa používa ako zástupný ukazovateľ na meranie biomasy (množstva) mikroskopických rastlín (fytoplanktónu). Chlorofyl je vrôznych formách viazaný vživých bunkách rias ainých druhov fytoplanktónu nachádzajúcich sa vpovrchových vodách. Je to kľúčová biochemická zložka molekulárnej štruktúry, ktorá je zodpovedná za fotosyntézu, čo je nesmierne významný proces, pri ktorom sa energia zo slnečného svetla využíva na výrobu kyslíka nevyhnutného pre život. Biomasa adruhy fytoplanktónu žijúce vmoriach aoceánoch sa priebežne menia aj vzávislosti od období.

Táto mapa znázorňuje výskyt chlorofylua veurópskych moriach vzimnom období. Koncentrácia chlorofylu sa používa ako zástupný ukazovateľ na meranie biomasy (množstva) mikroskopických rastlín (fytoplanktónu). Chlorofyl je vrôznych formách viazaný vživých bunkách rias ainých druhov fytoplanktónu nachádzajúcich sa vpovrchových vodách. Je to kľúčová biochemická zložka molekulárnej štruktúry, ktorá je zodpovedná za fotosyntézu, čo je nesmierne významný proces, pri ktorom sa energia zo slnečného svetla využíva na výrobu kyslíka nevyhnutného pre život. Biomasa adruhy fytoplanktónu žijúce vmoriach aoceánoch sa priebežne menia aj vzávislosti od období.

Na tejto mape je znázornená priemerná koncentrácia rozpusteného anorganického dusíka (DIN) v povrchových vodách v jarných obdobiach v rokoch 2012 – 2017. DIN je súčet anorganických zlúčenín dusíka (dusičnanov, dusitanov a amónnych katiónov) rozpustených vo vodnom stĺpci, ktoré sú základnými živinami pre rast vodných rastlín a rias v oceáne. Zatiaľ čo dusík je v prírode hojne rozšírený, riečny odtok a odtok odpadovej vody a iných hnojív môžu spôsobiť prebytok, čo môže viesť k eutrofizácii pobrežných vôd. K tomu dochádza vtedy, keď nadmerné množstvo živín spôsobuje masový rozvoj (tzv. vodný kvet) rias a rastlín. Vodný kvet môže byť toxický sám osebe. Pri odumieraní jeho organickej hmoty navyše odčerpáva kyslík rozpustený vo vode, čo môže v prípadoch silnej eutrofizácie spôsobiť hypoxiu aj anoxiu. To môže spôsobiť úhyn rýb a iných organizmov žijúcich pri morskom dne v pobrežných moriach.

Na tejto mape je znázornená priemerná koncentrácia rozpusteného anorganického dusíka (DIN) v povrchových vodách v letných obdobiach v rokoch 2012 – 2017. DIN je súčet anorganických zlúčenín dusíka (dusičnanov, dusitanov a amónnych katiónov) rozpustených vo vodnom stĺpci, ktoré sú základnými živinami pre rast vodných rastlín a rias v oceáne. Zatiaľ čo dusík je v prírode hojne rozšírený, riečny odtok a odtok odpadovej vody a iných hnojív môžu spôsobiť prebytok, čo môže viesť k eutrofizácii pobrežných vôd. K tomu dochádza vtedy, keď nadmerné množstvo živín spôsobuje masový rozvoj (tzv. vodný kvet) rias a rastlín. Vodný kvet môže byť toxický sám osebe. Pri odumieraní jeho organickej hmoty navyše odčerpáva kyslík rozpustený vo vode, čo môže v prípadoch silnej eutrofizácie spôsobiť hypoxiu aj anoxiu. To môže spôsobiť úhyn rýb a iných organizmov žijúcich pri morskom dne v pobrežných moriach.

Na tejto mape je znázornená priemerná koncentrácia rozpusteného anorganického dusíka (DIN) v povrchových vodách v jesenných obdobiach v rokoch 2012 – 2017. DIN je súčet anorganických zlúčenín dusíka (dusičnanov, dusitanov a amónnych katiónov) rozpustených vo vodnom stĺpci, ktoré sú základnými živinami pre rast vodných rastlín a rias v oceáne. Zatiaľ čo dusík je v prírode hojne rozšírený, riečny odtok a odtok odpadovej vody a iných hnojív môžu spôsobiť prebytok, čo môže viesť k eutrofizácii pobrežných vôd. K tomu dochádza vtedy, keď nadmerné množstvo živín spôsobuje masový rozvoj (tzv. vodný kvet) rias a rastlín. Vodný kvet môže byť toxický sám osebe. Pri odumieraní jeho organickej hmoty navyše odčerpáva kyslík rozpustený vo vode, čo môže v prípadoch silnej eutrofizácie spôsobiť hypoxiu aj anoxiu. To môže spôsobiť úhyn rýb a iných organizmov žijúcich pri morskom dne v pobrežných moriach.

Na tejto mape je znázornená priemerná koncentrácia rozpusteného anorganického dusíka (DIN) v povrchových vodách v zimných obdobiach v rokoch 2012 – 2017. DIN je súčet anorganických zlúčenín dusíka (dusičnanov, dusitanov a amónnych katiónov) rozpustených vo vodnom stĺpci, ktoré sú základnými živinami pre rast vodných rastlín a rias v oceáne. Zatiaľ čo dusík je v prírode hojne rozšírený, riečny odtok a odtok odpadovej vody a iných hnojív môžu spôsobiť prebytok, čo môže viesť k eutrofizácii pobrežných vôd. K tomu dochádza vtedy, keď nadmerné množstvo živín spôsobuje masový rozvoj (tzv. vodný kvet) rias a rastlín. Vodný kvet môže byť toxický sám osebe. Pri odumieraní jeho organickej hmoty navyše odčerpáva kyslík rozpustený vo vode, čo môže v prípadoch silnej eutrofizácie spôsobiť hypoxiu aj anoxiu. To môže spôsobiť úhyn rýb a iných organizmov žijúcich pri morskom dne v pobrežných moriach.

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia kyslíka vo vodných útvaroch za rok 2012-2017 vjarnom období. Rozpustený kyslík vo vode má zásadný význam pre vodné organizmy aspolu so slanosťou asteplotou do značnej miery určuje biologickú diverzitu akvalitu vody. Ak množstvo rozpusteného kyslíka klesne pod normálne hodnoty, znamená to, že sa zmenila kvalita vody amôže dochádzať keutrofizácii (nadmernému rastu rias).

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia kyslíka vo vodných útvaroch za rok 2012-2017 vjesennom období. Rozpustený kyslík vo vode má zásadný význam pre vodné organizmy aspolu so slanosťou asteplotou do značnej miery určuje biologickú diverzitu akvalitu vody. Ak množstvo rozpusteného kyslíka klesne pod normálne hodnoty, znamená to, že sa zmenila kvalita vody amôže dochádzať keutrofizácii (nadmernému rastu rias).

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia kyslíka vo vodných útvaroch za rok 2012-2017 vletnom období. Rozpustený kyslík vo vode má zásadný význam pre vodné organizmy aspolu so slanosťou asteplotou do značnej miery určuje biologickú diverzitu akvalitu vody. Ak množstvo rozpusteného kyslíka klesne pod normálne hodnoty, znamená to, že sa zmenila kvalita vody amôže dochádzať keutrofizácii (nadmernému rastu rias).

Táto mapa poskytuje údaje okoncentrácii kyslíka vo vodných útvaroch za rok 2012-2017 vzimnom období. Rozpustený kyslík vo vode má zásadný význam pre vodné organizmy aspolu so slanosťou asteplotou do značnej miery určuje biologickú diverzitu akvalitu vody. Ak množstvo rozpusteného kyslíka klesne pod normálne hodnoty, znamená to, že sa zmenila kvalita vody amôže dochádzať keutrofizácii (nadmernému rastu rias).

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia kremičitanov vo vodných útvaroch za rok 2012-2017 vjarnom období. Kremičitany patria medzi bežné kontaminanty vo väčšine vôd, pretože existuje množstvo prírodných ložísk, ktoré sa postupne rozpúšťajú vo vode. Vprírode okrem toho prebiehajú rôzne fyzikálne achemické procesy zvetrávania, pri ktorých vzniká množstvo veľmi malých čiastočiek alebo koloidov kremičitanových materiálov. Vo vode potrebujú všetky druhy rias ako živiny fosfor adusík; jedine rozsievky (druh rias) potrebujú na rast kremičitany. Zvýšená koncentrácia kremičitanov spôsobuje zvýšenú produkciu na „trofických úrovniach“ potravového reťazca. Priamo to súvisí snárastom biomasy zooplanktónu aso zvýšenou biomasou rýb. Zvýšené koncentrácie kremičitanov ovplyvnia vodný ekosystém amožnosti využívania vodného systému ľuďmi.

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia kremičitanov vo vodných útvaroch za rok 2012-2017 vjesennom období. Kremičitany patria medzi bežné kontaminanty vo väčšine vôd, pretože existuje množstvo prírodných ložísk, ktoré sa postupne rozpúšťajú vo vode. Vprírode okrem toho prebiehajú rôzne fyzikálne achemické procesy zvetrávania, pri ktorých vzniká množstvo veľmi malých čiastočiek alebo koloidov kremičitanových materiálov. Vo vode potrebujú všetky druhy rias ako živiny fosfor adusík; jedine rozsievky (druh rias) potrebujú na rast kremičitany. Zvýšená koncentrácia kremičitanov spôsobuje zvýšenú produkciu na „trofických úrovniach“ potravového reťazca. Priamo to súvisí srastom biomasy zooplanktónu aso zvýšenou biomasou rýb. Zvýšené koncentrácie kremičitanov ovplyvnia vodný ekosystém amožnosti využívania vodného systému ľuďmi.

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia kremičitanov vo vodných útvaroch za rok 2012-2017 vletnom období. Kremičitany patria medzi bežné kontaminanty vo väčšine vôd, pretože existuje množstvo prírodných ložísk, ktoré sa postupne rozpúšťajú vo vode. Vprírode okrem toho prebiehajú rôzne fyzikálne achemické procesy zvetrávania, pri ktorých vzniká množstvo veľmi malých čiastočiek alebo koloidov kremičitanových materiálov. Vo vode potrebujú všetky druhy rias ako živiny fosfor adusík; jedine rozsievky (druh rias) potrebujú na rast kremičitany. Zvýšená koncentrácia kremičitanov spôsobuje zvýšenú produkciu na „trofických úrovniach“ potravového reťazca. Priamo to súvisí snárastom biomasy zooplanktónu aso zvýšenou biomasou rýb. Zvýšené koncentrácie kremičitanov ovplyvnia vodný ekosystém amožnosti využívania vodného systému ľuďmi.

Na tejto mape je zobrazená koncentrácia kremičitanov vo vodných útvaroch za rok 2012-2017 vzimnom období. Kremičitany patria medzi bežné kontaminanty vo väčšine vôd, pretože existuje množstvo prírodných ložísk, ktoré sa postupne rozpúšťajú vo vode. Vprírode okrem toho prebiehajú rôzne fyzikálne achemické procesy zvetrávania, pri ktorých vzniká množstvo veľmi malých čiastočiek alebo koloidov kremičitanových materiálov. Vo vode potrebujú všetky druhy rias ako živiny fosfor adusík; jedine rozsievky (druh rias) potrebujú na rast kremičitany. Zvýšená koncentrácia kremičitanov spôsobuje zvýšenú produkciu na „trofických úrovniach“ potravového reťazca. Priamo to súvisí snárastom biomasy zooplanktónu aso zvýšenou biomasou rýb. Zvýšené koncentrácie kremičitanov ovplyvnia vodný ekosystém amožnosti využívania vodného systému ľuďmi.

Táto mapa poukazuje na jednu ziniciatív Európskej komisie na zlepšenie života občanov EÚ amorského prostredia. Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH, 2007–2013) ajeho nástupca Európsky námorný arybársky fond (ENRF, 2014–2020) podporujú európsky sektor rybárstva pri prechode na ekologicky udržateľné postupy rybolovu aakvakultúry, vytváraní pracovných miest arozširovaní ekonomických činností vpobrežných komunitách. Táto mapa zobrazuje rozdelenie rozpočtu EFRH vobjeme 4,3 miliardy EUR medzi členské štáty EÚ amedzi všetkých päť priorít (osí):
OS 1: Zmena veľkosti azlepšenia rybárskej flotily.
OS 2: Rozvoj ekologickej akvakultúry ariečneho rybolovu, diverzifikácia akvakultúrnych druhov, ako aj spracovanie auvádzanie produktov rybolovu aakvakultúry na trh.
OS 3: Opatrenia spoločného záujmu, ako je ochrana vodných živočíchov arastlín, rozvoj prístavov, zlepšenie vysledovateľnosti produktov rybolovu atď.
OS 4: Trvalo udržateľný rozvoj rybárskych oblastí akomunít (napr. zabezpečovanie pridanej hodnoty produktov rybárstva, rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu, ochrana životného prostredia) scieľom znížiť ich ekonomickú závislosť od úlovkov rýb.
OS 5: Technická pomoc vpodobe štúdií, správ aopatrení zameraných na pomoc pri vykonávaní operačných programov.

Táto mapa intenzity rybolovu poskytuje veľmi podrobný prehľad intenzity rybolovnej činnosti vo všetkých vodách EÚ. Na vytvorenie tejto mapy sa analyzovali údaje pozostávajúce približne zo 150 miliónov hlásení opolohe rybárskymi plavidlami EÚ sdĺžkou nad 15m, ktoré sa plavili voblastiach Organizácie OSN pre výživu apoľnohospodárstvo (FAO) 27, 34 a37 vobdobí od septembra 2014 do septembra 2015. Každá správa systému automatickej identifikácie (AIS) obsahuje informáciu opolohe plavidla, jeho rýchlosti ačasovej pečiatke vpäťminútových intervaloch. Pomocou klasifikačného algoritmu založeného na analýze rýchlostných profilov jednotlivých plavidiel sa tieto správy klasifikovali buď ako súvisiace srybolovom, alebo ako súvisiace splavbou.

Ryby sú po tisícročia významným abohatým zdrojom potravy. Keďže sa prudko zvýšil počet ľudí na našej planéte azefektívnili sa rybolovné postupy, dramaticky sa zvýšil aj výlov rýb, ktorý začal presahovať schopnosť rýb obnovovať svoje populácie, čo viedlo kpoklesu celkového počtu rýb. Táto mapa znázorňuje vnútroštátne rybolovné kvóty vtisícoch ton podľa jednotlivých druhov rýb vkrajinách EÚ. Zrozbaľovacej ponuky vyberte druh azobrazia sa vám kvóty, ktoré boli pridelené jednotlivým krajinám pre tento druh vsúlade snariadeniami Rady (EÚ).

Nezákonný, nenahlásený aneregulovaný (NNN) rybolov poškodzuje morské prostredie, je hrozbou pre udržateľný rybolov apredstavuje nekalú súťaž pre oprávnených prevádzkovateľov rybolovu.
Na boj proti činnostiam NNN rybolovu, zaistenie potravinovej bezpečnosti adodržiavanie medzinárodných noriem sa vyžaduje spolupráca medzi krajinami EÚ atretími krajinami. Spoločná rybárska politika (SRP) je rybárskou politikou Európskej únie (EÚ). Stanovujú sa ňou kvóty pre množstvo konkrétnych druhov rýb, ktoré môžu jednotlivé krajiny vyloviť.
Na tejto mape sú znázornené obmedzenia výlovu (vyjadrené vtonách) stanovené pre väčšinu komerčne využívaných populácií rýb. Komisia pripravuje príslušné návrhy na základe vedeckého odporúčania ostave populácií, ktoré poskytujú poradné orgány, ako je Medzinárodná rada pre výskum mora (ICES) aVedecký, technický ahospodársky výbor pre rybárstvo (STECF). Kliknutím na mapu sa zobrazia príslušné kvóty podľa druhov stanovené nariadeniami Rady.

Graf zobrazuje podiel posudzovaných populácií rýb, ktoré sa lovia nadmerne (červená), arýb, ktoré sa lovia vrámci bezpečných biologických hraníc (zelená) veurópskych rybárskych regiónoch podľa ICES aGFCM. Čísla vkrúžkoch označujú počet populácií, ktoré boli posúdené vdanom regióne. Veľkosť krúžkov sa vzťahuje na veľkosť úlovku vdanom regióne.

Ryby sú dôležitým prírodným zdrojom, no populácie nie sú nevyčerpateľné a desaťročia nadmerného rybolovu spôsobili úbytok niektorých populácií rýb. Aby bolo európske odvetvie rybolovu udržateľné a spravodlivé, v spoločnej rybárskej politike EÚ sa stanovuje celý rad pravidiel riadenia európskych rybárskych flotíl a úlovkov. Rybárska flotila každej krajiny sa monitoruje vo vnútroštátnom registri a stanovuje sa kapacitný strop celkového výkonu motorov plavidiel a celkovej hmotnosti plavidiel. Na tejto mape je znázornená celková hmotnosť plavidiel v rybárskych flotilách krajín EÚ a EHP (v hrubej priestornosti).

Ryby sú dôležitým prírodným zdrojom, no populácie nie sú nevyčerpateľné a desaťročia nadmerného rybolovu spôsobili úbytok niektorých populácií rýb. Aby bolo európske odvetvie rybolovu udržateľné a spravodlivé, v spoločnej rybárskej politike EÚ sa stanovuje celý rad pravidiel riadenia európskych rybárskych flotíl a úlovkov. Rybárska flotila každej krajiny sa monitoruje vo vnútroštátnom registri a stanovuje sa kapacitný strop celkového výkonu motorov plavidiel a celkovej hmotnosti plavidiel. Monitorujú sa aj typy rybárskeho výstroja a pri rybolove v niektorých európskych moriach je povinné používať selektívny výstroj, aby sa znížil počet nechcených vedľajších úlovkov. Na tejto mape je znázornené priestorové rozmiestnenie rôznych typov rybárskeho výstroja používaných flotilami krajín EÚ a EHP.

Na tejto mape je znázornený počet plavidiel rybárskej flotily podľa prístavov. Rybárska flotila je súbor komerčných rybárskych plavidiel. Všetky plavidlá EÚ vtejto databáze by mali mať pridelené číslo registra rybárskej flotily Únie (CFR), jedinečný identifikátor plavidla, ktorý sa natrvalo prideľuje plavidlu EÚ anemožno ho opätovne prideliť inému plavidlu. Register rybárskej flotily Únie, často nazývaný aj „register flotily“, je základným nástrojom na vykonávanie amonitorovanie spoločnej rybárskej politiky. Je to databáza, vktorej musia byť zaevidované všetky rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou členského štátu vsúlade správnymi predpismi Spoločenstva.

Ryby sú dôležitým prírodným zdrojom, no populácie nie sú nevyčerpateľné a desaťročia nadmerného rybolovu spôsobili úbytok niektorých populácií rýb. Aby bolo európske odvetvie rybolovu udržateľné a spravodlivé, v spoločnej rybárskej politike EÚ sa stanovuje celý rad pravidiel riadenia európskych rybárskych flotíl a úlovkov. Rybárska flotila každej krajiny sa monitoruje vo vnútroštátnom registri a stanovuje sa kapacitný strop celkového výkonu motorov plavidiel a celkovej hmotnosti plavidiel. Na tejto mape je znázornený celkový výkon motorov plavidiel v rybárskych flotilách krajín EÚ a EHP (v kilowattoch).

Na tejto mape je znázornená celková priestornosť rybárskej flotily podľa prístavu. Na zaznamenávanie priestornosti plavidiel sa používa hrubá priestornosť.

Táto mapa zobrazuje údaje ocelkovom výkone motora rybárskej flotily podľa prístavu. Výkon motora je celkový maximálny trvalý výkon, ktorý možno dosiahnuť nazotrvačníku každého motora aktorý možno mechanickými, elektrickými, hydraulickými alebo inými prostriedkami využiť napohon plavidla. Ak je však do motora zabudovaná prevodová skriňa, výkon sa meria navýstupovej prírube prevodovky.

Ryby sú pre ľudstvo významným zdrojom potravy aodvetvie rybárstva je dôležitým sektorom zamestnanosti na celom svete. Tento zdroj je však ohrozený okrem iného nadmerným rybolovom. Aby sa tento potravinový zdroj zachoval aj pre budúce generácie, stanovú sa vrámci spoločnej rybárskej politiky EÚ obmedzenia na zabezpečenie udržateľného rybolovu veurópskych vodách. Táto politika zahŕňa aj finančné prostriedky pre rybárske miestne akčné skupiny (rybárske MAS) vcelej Európe. Sú to miestne iniciatívy založené na prístupe zdola nahor, ktorých cieľom je rozvíjať miestne odvetvie rybolovu ekologickým, ale aj sociálne aekonomicky udržateľným spôsobom. Navrhujú azavádzajú integrované stratégie miestneho rozvoja pre trvalo udržateľný rozvoj rybolovných oblastí. Táto mapa ukazuje, kde sa rybárske MAS nachádzajú. Ak sa chcete dozvedieť viac orybárskej MAS vo vašom okolí ajej projektoch, kliknutím na ňu sa dostanete na jej webové sídlo.

Na tejto mape sú zobrazené rybárske prístavy vybavené systémom elektronického zaznamenávania anahlasovania (ERS). ERS je systém EÚ na kontrolu rybolovu. Používa sa na zaznamenávanie, nahlasovanie, spracúvanie, ukladanie azasielanie údajov orybolove (oúlovku, vylodení, predaji aprekládke). Kľúčovým prvkom je elektronický denník, do ktorého kapitán rybárskeho plavidla zaznamenáva údaje orybolovných operáciách, ktoré sa potom posielajú vnútroštátnym orgánom aukladajú sa vzabezpečenej databáze.

FAO – Na tejto mape sú zobrazené medzinárodné rybolovné zóny vymedzené Organizáciou OSN pre výživu apoľnohospodárstvo (FAO). Na štatistické účely je vsúčasnosti na medzinárodnej úrovni zriadených 27 hlavných rybolovných zón. Patrí do nich osem hlavných vnútrozemských rybolovných zón, ktoré zahŕňajú vnútrozemské vody na kontinentoch, adevätnásť hlavných morských rybolovných zón vo vodách Atlantického, Indického, Tichého aJužného oceánu apriľahlých moriach. Vnútrozemské aj morské rybolovné zóny sú označené názvom advojmiestnym kódom.)

Na tejto mape sú znázornené medzinárodné rybolovné zóny vymedzené Medzinárodnou radou pre výskum mora (ICES).

Akvakultúra je chov apestovanie vodných organizmov, ako sú ryby, mäkkýše, kôrovce avodné rastliny. Produkty rybolovu aakvakultúry sú dôležitým zdrojom bielkovín azákladným prvkom zdravej výživy. Na tejto mape je zobrazená ročná spotreba produktov rybolovu aakvakultúry na obyvateľa.

Na tejto mape sú zobrazené celkové ročné úlovky produktov rybolovu podľa členských štátov aniektorých ďalších rybolovných veľmocí, ako je Spojené kráľovstvo, Nórsko, Island aTurecko. Údaje sú vyjadrené vekvivalente živej hmotnosti úlovku pri vylodení. Je to hmotnosť produktov pri ich výlove zvody (teda pred spracovaním), ale nezahŕňa žiadne produkty, ktoré zrôznych dôvodov nepatria medzi vylodené úlovky členskými štátmi.

Úlovky zahŕňajú ryby, mäkkýše, kôrovce ainé vodné živočíchy arastliny, ktoré sa lovia na akýkoľvek účel pomocou všetkých druhov atried plavidiel, výstroja arybárov vo všetkých morských oblastiach (rybolovné oblasti na šírom mori, na mori, vpobrežných alebo brakických vodách). Táto mapa zobrazuje celkové úlovky všetkých členských štátov EÚ vkaždej hlavnej rybolovnej zóne.
Ďalšie informácie

Štatistika vylodení sa týka produktov rybolovu (hmotnosť a hodnota) vylodených v krajine bez ohľadu na krajinu registrácie plavidla, ktoré vylodenia vykonáva, ale aj produktov rybolovu vylodených plavidlami danej krajiny v prístavoch mimo EÚ a následne dovezených do EÚ. Vnútrozemské krajiny EÚ bez námornej rybárskej flotily (Česko, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko a Slovensko) nie sú uvedené.

Na tejto mape sú zobrazené anomálie koncentrácie chlorofylu vo svetovom oceáne. Chlorofyl sa používa ako zástupný ukazovateľ biomasy fytoplanktónu. Údaje pochádzajú zo satelitov (MODIS-Aqua) za rok 2016 aposkytlo ich Spoločné výskumné centrum (JRC). Fytoplanktón sú mikroskopické jednobunkové riasy, ktoré sú unášané na hladine oceánu. Ide oprimárnych producentov na spodku morského potravového reťazca. Chlorofyl je fotosyntetický pigment, ktorý sa bežne vyskytuje vo všetkých druhoch fytoplanktónu adodáva mu zelenú farbu. Vďaka výraznej zelenej farbe chlorofylového pigmentu možno pomocou optických satelitných snímačov vizualizovať rozloženie chlorofylu, atým aj fytoplanktónu vnašich oceánoch. Umožňuje vytvoriť odhad množstva živej biomasy fytoplanktónu vpovrchovej vrstve. Anomália chlorofylu predstavuje odchýlku od priemerného stavu. Pozitívna anomália teda naznačuje rast nových rias.

Na tejto mape sú zobrazené anomálie teploty hladiny mora. Údaje poskytlo Spoločné výskumné centrum (JRC) zo satelitného snímača MODIS-Terra SST anomalies 2015. Teplota hladiny mora je štandardným produktom merania pomocou satelitných tepelných infračervených snímačov aoptických snímačov doplnených oinfračervené pásma. Teplota hladiny oceánu ovplyvňuje počasie vrátane vzniku hurikánov, ako aj život oceánskych rastlín aživočíchov. Anomália teploty hladiny mora predstavuje odchýlku od priemerného stavu, ktorá sa môže prejavovať vdvoch smeroch (chladnejšom alebo teplejšom). Na mape sú oranžovou farbou zobrazené pozitívne anomálie (nad nulou) vo väčšine oblastí európskych morí aoceánov, čo poukazuje na postupné celkové ohrievanie oceánov.

Táto mapa zobrazuje koncentráciu chlorofylu vosvetovom oceáne, ktorý je zástupným ukazovateľom biomasy fytoplanktónu. Údaje pochádzajú zo satelitov (MODIS-Aqua) za rok 2016 aposkytlo ich Spoločné výskumné centrum (JRC). Fytoplanktón sú miniatúrne jednobunkové riasy, ktoré sú unášané na hladine oceánu. Ide oprimárnych producentov na spodku morského potravového reťazca. Chlorofyl je fotosyntetický pigment, ktorý sa bežne vyskytuje vo všetkých druhoch fytoplanktónu adodáva mu zelenú farbu. Vďaka výraznej zelenej farbe chlorofylového pigmentu možno pomocou optických satelitných snímačov vizualizovať rozloženie chlorofylu, atým aj fytoplanktónu vnašich oceánoch. Na základe koncentrácie chlorofylu možno odhadnúť, koľko živej biomasy fytoplanktónu sa nachádza vpovrchovej vrstve.

Na tejto mape je zobrazená denná koncentrácia chlorofylua na hladine svetového oceánu. Údaje sa získavajú zprogramu Copernicus, sú odvodené zviacerých optických satelitných snímačov (SeaWiFS, MODIS-Aqua, MERIS, VIIRSN aOLCI-S3A) apočítajú sa pomocou procesora Copernicus GlobColour. Mapa zobrazuje takmer vreálnom čase dennú koncentráciu chlorofylua (vmg na kubický meter) na hladine oceánu voblastiach, ktoré nezakrývajú oblaky. Chlorofyla slúži ako zástupný ukazovateľ abundancie fotosyntetického planktónu, ktorý je primárnym producentom voceáne. Fytoplanktón sú mikroskopické jednobunkové riasy, ktoré sú unášané na hladine oceánu aobsahujú zelený pigment chlorofyl, ktorý im umožňuje využívať energiu slnečného žiarenia na premenu CO₂ na cukry akyslík. Vďaka výraznej zelenej farbe chlorofylového pigmentu možno pomocou optických satelitných snímačov vizualizovať rozloženie chlorofylu, atým aj fytoplanktónu vnašich oceánoch.

Na mape je zobrazená mesačná koncentrácia chlorofylua na hladine svetového oceánu. Údaje sa získavajú zprogramu Copernicus, sú odvodené zviacerých optických satelitných snímačov (SeaWiFS, MODIS-Aqua, MERIS, VIIRSN aOLCI-S3A) avypočítavajú sa pomocou procesora Copernicus GlobColour. Mapa zobrazuje priemernú koncentráciu chlorofylua (vmg na kubický meter) na hladine oceánu za posledný mesiac voblastiach, ktoré neboli zakryté oblakmi. Chlorofyl slúži ako ukazovateľ abundancie fotosyntetického planktónu, ktorý je primárnym producentom voceáne. Fytoplanktón sú mikroskopické jednobunkové riasy, ktoré sú unášané na hladine oceánu aobsahujú zelený pigment chlorofyl, ktorý im umožňuje využívať energiu slnečného žiarenia na premenu CO₂ na cukry akyslík. Vďaka výraznej zelenej farbe chlorofylového pigmentu možno pomocou optických satelitných snímačov vizualizovať rozloženie chlorofylu, atým aj fytoplanktónu vnašich oceánoch.

Na tejto mape je zobrazená priehľadnosť vody vo vrchnej vrstve oceánu zroku 2016. Údaje poskytlo Spoločné výskumné centrum (JRC) zo satelitného snímača MODIS-Aqua Kd490 climatology 2016). Stupeň priehľadnosti vody vjazere, mori alebo oceáne závisí od toho, do akej hĺbky dokáže preniknúť slnečné svetlo. Priehľadnosť vody závisí od množstva častíc vo vode. Častice môžu byť neživé (napr. sediment zerózie alebo iný rozpustený materiál) alebo živé (napr. fytoplanktón, mikroskopické riasy). Difúzny koeficient útlmu Kd490 meria prienik svetla do vodného stĺpca pri modrozelených vlnových dĺžkach (približne 490nm). Je to dobrý ukazovateľ priehľadnosti vody vyplývajúci zo spoločného pôsobenia absorpcie a spätného rozptylu zložkami vody aštruktúry okolitého svetelného poľa. Priehľadnosť vody patrí medzi hlavné ukazovatele na hodnotenie kvality vody.

Na tejto mape je zobrazená teplota hladiny mora (vstupňoch Celzia) zistená na základe satelitných meraní. Údaje poskytlo Spoločné výskumné centrum (JRC) zo satelitného snímača MODIS-Terra SST climatology 2016. Teplota hladiny mora je štandardným produktom merania pomocou satelitných tepelných infračervených snímačov aoptických snímačov doplnených oinfračervené pásma. Teplota hladiny oceánu ovplyvňuje počasie vrátane vzniku hurikánov, ako aj život oceánskych rastlín aživočíchov.

Na tejto mape je znázornený počet podnikov, ktoré zaznamenali rast o10% alebo viac, vpobrežných regiónoch vporovnaní svnútrozemskými regiónmi. Demografia podnikov poskytuje informácie omierach vzniku, zániku aprežitia podnikov, ako aj súvisiace údaje ozamestnanosti. Údaje odemografii podnikov možno využiť na analýzu dynamiky ainovácie rôznych trhov aposkytujú kľúčové informácie na prijímanie politických rozhodnutí. Na meranie zamestnanosti sa používajú dve hlavné miery: počet zamestnaných osôb apočet zamestnancov.

Na tejto mape je znázornená hrubá pridaná hodnota (HPH) vzákladných cenách podľa pobrežných avnútrozemských regiónov. Hrubá pridaná hodnota sa definuje ako hodnota produkcie vzákladných cenách mínus medzispotreba vkúpnych cenách. Je bilančnou položkou účtu produkcie národných účtov. HPH možno rozdeliť podľa odvetví ainštitucionálneho sektora. Konkrétne suma HPH vo všetkých odvetviach alebo sektoroch plus dane zproduktov mínus subvencie na produkty sa rovná hrubému domácemu produktu. Odčítaním spotreby fixného kapitálu od HPH sa získa zodpovedajúca čistá pridaná hodnota (ČPH). Pojmy „HPH vtrhových cenách“, „HPH vo výrobných cenách“ a„HPH vzákladných cenách“ sa už vsystéme ESA 2010 nepoužívajú.

Hrubý domáci produkt (HDP) je miera hospodárskej činnosti adefinuje sa ako hodnota všetkých vyprodukovaných tovarov aslužieb mínus hodnota všetkých tovarov alebo služieb, ktoré boli použité na ich vytvorenie. Všeobecne sa používa na porovnanie životnej úrovne alebo na monitorovanie ekonomického zbližovania alebo narastania ekonomických rozdielov vrámci Európskej únie. Zložky HDP asúvisiace ukazovatele môžu poskytnúť cenný pohľad na hlavné hnacie sily ekonomickej činnosti, atak sa stať základom pre tvorbu, monitorovanie ahodnotenie špecifických politík EÚ. Na tejto mape je zobrazené porovnanie hrubého domáceho produktu svnútroštátnym priemerom, ktorý sa rovná 100. Ak je hodnota ukazovateľa nižšia ako 100, hodnota vregióne je pod vnútroštátnym priemerom. Ak je hodnota ukazovateľa vyššia ako 100, hodnota vregióne je nad vnútroštátnym priemerom. Doplňujúce informácie: HDP pre začiatočníkov

Na tejto mape je znázornený hrubý domáci produkt (HDP) vtrhových cenách podľa pobrežných avnútrozemských regiónov. HDP vtrhových cenách je konečný výsledok výrobnej činnosti rezidentských výrobných jednotiek. Definuje sa ako hodnota všetkých vyprodukovaných tovarov aslužieb mínus hodnota všetkých tovarov alebo služieb, ktoré boli použité na ich vytvorenie. Táto metodika sa podrobnejšie vysvetľuje vnariadení oESA 2010 (európsky systém účtov).

Na tejto mape je znázornený percentuálny podiel obyvateľstva ovplyvneného námornými činnosťami, napr. podiel obyvateľstva regiónov EÚ žijúceho voblastiach, vktorých sa poskytujú služby súvisiace snámornými činnosťami. Oblasť, vktorej sa poskytujú služby súvisiace snámornými činnosťami, je oblasť, do ktorej sa možno dostať za určitý čas potrebný na cestu zurčitého miesta na pobreží aspoužitím existujúcej dopravnej siete.

Na tejto mape je zobrazené porovnanie zamestnanosti tak vpobrežných, ako ajvo vnútrozemských regiónoch. Táto štatistická analýza zhromažďuje informácie ozamestnanosti vrámci ekonomických činností vEÚ podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev. 2.

Odvetvia rybolovu aakvakultúry zahŕňajú pracovné miesta od výroby apredaja (plavidlá, rybársky výstroj, návnady atď.) cez chov azber až po spracovanie, odbyt adistribúciu rýb. Týmito pracovnými miestami sa zabezpečuje udržateľné riadenie morských asladkovodných zdrojov azároveň sa prispieva kcelosvetovému ekonomickému asociálnemu rozvoju. Na tejto mape si môžete pozrieť zamestnanosť vodvetví rybolovu aakvakultúry podľa členských štátov.

Zamestnanosť vprimárnom sektore pozostáva zčinností zameraných na získavanie zdrojov, ako je ťažba, poľnohospodárstvo aaktívny rybolov. Táto mapa zobrazuje podiel zamestnanosti vprimárnom sektore na celkovej zamestnanosti vregiónoch vporovnaní svnútroštátnym priemerom, ktorý sa rovná 100. Ak je hodnota ukazovateľa nižšia ako 100, hodnota vregióne je pod vnútroštátnym priemerom. Ak je hodnota ukazovateľa vyššia ako 100, hodnota vregióne je nad vnútroštátnym priemerom.

Zamestnanosť vsekundárnom sektore je zamestnanosť včinnostiach súvisiacich srybolovom, ktoré sa nepovažujú za aktívne rybolovné činnosti. V sekundárnom sektore hospodárstva sa vyrábajú hotové výrobky zo surovín získaných primárnym sektorom. Do tohto sektora patria všetky pracovné miesta vo výrobe, vspracovaní astavebníctve. Na tejto mape je znázornený podiel zamestnanosti vsekundárnom sektore na celkovej zamestnanosti vregiónoch vporovnaní svnútroštátnym priemerom, ktorý sa rovná 100. Ak je hodnota ukazovateľa nižšia ako 100, hodnota vregióne je pod vnútroštátnym priemerom. Ak je hodnota ukazovateľa vyššia ako 100, hodnota vregióne je nad vnútroštátnym priemerom.

Zamestnanosť vterciárnom sektore (nazývanom aj sektor služieb) pozostáva zdodávateľských činností, ako je maloobchodný aveľkoobchodný predaj, doprava adistribúcia, reštaurácie, administratívne služby, médiá, cestovný ruch, poisťovníctvo, bankovníctvo, zdravotná starostlivosť aprávne služby. Táto mapa ukazuje podiel zamestnanosti vterciárnom sektore na celkovej zamestnanosti vregiónoch vporovnaní svnútroštátnym priemerom. Vnútroštátny priemer sa rovná 100. Ak je hodnota ukazovateľa nižšia ako 100, hodnota vregióne je pod vnútroštátnym priemerom. Ak je hodnota ukazovateľa vyššia ako 100, hodnota vregióne je nad vnútroštátnym priemerom.

Táto mapa zobrazuje percentuálny podiel chránenej morskej oblasti apevninskej oblasti vjednotlivých európskych krajinách. Chránené morské oblasti boli zriadené vo všetkých svetových oceánoch scieľom chrániť zraniteľné druhy aekosystémy, zachovať biodiverzitu aminimalizovať riziko vyhynutia, obnoviť integritu ekosystémov, oddeliť využívania, aby sa predišlo konfliktom používateľov, azvýšiť produktivitu populácií rýb amorských bezstavovcov. Prostredníctvom nich sa upriamuje pozornosť verejnosti na ochranu morí ana celom svete sa obvykle využívajú ako nástroje riadenia na podporu trvalo udržateľného využívania morských zdrojov. Mnoho chránených morských oblastí slúži aj ako živé laboratóriá, ktoré majú zásadný význam pre vedecký výskum aľudstvu prospešné objavy. Ak sa chránené morské oblasti účinne spravujú, podporujú modrú ekonomiku tým, že pomáhajú udržiavať populácie rýb aposilňujú cestovný ruch.

Na tejto mape sú znázornené informácie ointegrovanom manažmente pobrežných zón (ICZM) vcelej Európe. Tieto údaje sú výstupom európskeho projektu OURCOAST. Integrovaný manažment pobrežnej zóny je proces riadenia pobrežia pomocou integrovaného prístupu, ktorý sa týka všetkých aspektov pobrežnej zóny vrátane geografických apolitických hraníc. Umožňuje hodnotiť riziká avplyvy zmeny klímy aprispôsobiť sa im, ako aj pomáha pri presadzovaní udržateľných riešení vrámci postupov riadenia pobrežnej zóny.

Na tejto mape je znázornená sieť morských lokalít sústavy Natura 2000 vcelej Európe. Natura 2000 vychádza zo smernice ovtákoch zroku 1979 azo smernice obiotopoch zroku 1992, vktorých sa určili osobitne chránené územia (SPA) aúzemia sosobitným ochranárskym významom (alebo lokality seurópskym významom, SCI) scieľom zabezpečiť dlhodobé prežitie najvzácnejších anajohrozenejších rastlinných aživočíšnych druhov abiotopov vEurópe. Natura 2000 pokrýva všetky krajiny EÚ na pevnine aj na mori, pričom zahŕňa 18% plochy pevniny EÚ atakmer 6% jej morského územia. Predstavuje najväčšiu koordinovanú sieť chránených oblastí na svete akľúčový nástroj na ochranu biodiverzity vEurópskej únii.

Na tejto mape sú zobrazené geologické charakteristiky európskeho pobrežia. Údaje ukazujú rôzne typy útvarov na pobrežnej abrehovej línii, ktoré zahŕňajú 13geologických typov a20 geomorfologických typov od tvrdých hornín po mäkké bahenné sedimenty aod prírodných pláží po prístavné oblasti astavby na ochranu pobrežia. Tieto údaje boli získané vrámci projektu EUROSION pomocou viacerých digitálnych snímok, na základe ktorých sa vytvorila segmentácia pobrežia. Identifikácia pobrežnej línie je dôležitý krok pri monitorovaní pobrežných oblastí, ktorého cieľom je analýza účinkov erózie apodpora integrovaného manažmentu pobrežnej zóny (ICZM).

Očakáva sa, že zmena klímy ohrozí mnohé komerčne lovené hlbokomorské ryby, hubky akoralové útesy studených vôd, ako aj služby, ktoré poskytujú ľuďom (napríklad zdroj potravy). Opatrenia územnej ochrany, ako napríklad chránené morské oblasti, sú hlavnými nástrojmi na ochranu týchto zraniteľných morských ekosystémov. Tieto opatrenia by sa však mali vykonávať voblastiach, ktoré sú najvhodnejšie na účinnú adlhodobú ochranu ekosystémov, amali by mať pokiaľ možno minimálny vplyv na ľudské činnosti ako rybolov. Scenáre priestorovej ochrany boli spustené na základe viacerých typov priestorových informácií (druhy, biotopy, ľudské použitie…) aumožnili identifikovať oblasti, ktoré najlepšie vyhovovali konkrétnym cieľom ochrany. Mapa zobrazuje prioritné oblasti ochrany viacerých zraniteľných hlbokomorských ekosystémov s prihliadnutím na predpokladanú zmenu biotopu pri scenári nezmeneného prístupu ku zmene klímy, spojitosť medzi rôznymi oblasťami, ako aj ekonomický vplyv na ľudské činnosti ako rybolov ahlbokomorská ťažba. Tieto údaje sú uvedené vštúdii, ktorá je vrámci programu Horizont 2020 súčasťou projektu ATLAS – európsky plán transatlantického posúdenia apriestorového riadenia založeného na hlbokomorských ekosystémoch.

Teplota morskej hladiny je teplota vody pri hladine oceánu. Teplota oceánu závisí od množstva slnečnej energie absorbovanej na hladine, ktoré určuje zemepisná šírka, poveternostné podmienky amorský ľad, a od toho, ako je táto energia rozmiestnená voceáne vplyvom miešania, prílivu/odlivu aprúdov. Vedci merajú teplotu oceánu, keďže ide o dôležitý parameter pri predpovediach počasia a klímy. Jedným z oceánografických nástrojov používaných na automatický zber týchto meraní teploty sú unášané bóje, ktoré sa voľne pohybujú po oceáne v závislosti od vodných prúdov a hostiteľských snímačov. Tieto pozorovania sa prenášajú prostredníctvom satelitu, okamžite sa používajú na zlepšenie prognóz a zvýšenie námornej bezpečnosti a sprístupňujú sa prostredníctvom iniciatív voblasti otvorených námorných údajov, akou je EMODnet. Toto globálne úsilie ozber údajov koordinuje panel pre spoluprácu voblasti dátových bójí (DBCP). Na tejto mape sú znázornené merania teploty zaznamenané všetkými unášanými bójami na celom svete za predchádzajúci mesiac.

www.oceansatlas.org –Na tejto mape sú znázornené svetové oceány rozdelené na veľké morské ekosystémy, zktorých každý má odlišné morské dno, ako aj fyzikálne abiologické vlastnosti. Rozloha veľkého morského ekosystému je približne 200000 km² alebo viac azameriava sa na pobrežné oblasti spájajúce ústia apovodia riek smerom kmoru shranicou kontinentálnych okrajov. Veľké morské ekosystémy majú veľký prínos pri udržateľnom riadení oceánskych zdrojov (napr. rýb).

Táto mapa znázorňuje migráciu pobrežia vEurópe. Poskytuje informácie otom, ako sa mení pobrežná línia, t.j. miesto, kde sa pevnina stretáva smorom alebo oceánom. Mapu migrácie pobrežnej línie vypracovala sieť EMODnet Geology. Umožňuje vizualizáciu správania pobrežia vcelej Európe za roky 2007 až 2017. Identifikuje oblasti migrácie pobrežia smerom kpevnine (erózia alebo ponorenie), stability amigrácie smerom kmoru (akrécia alebo vynorenie) pri rôznych priestorových mierkach. Mapa poskytuje užitočný pohľad na jeden znajvýraznejších vplyvov zmeny klímy vEurópe. Monitorovanie pobrežných oblastí scieľom analyzovať účinky erózie môže podporiť integrovaný manažment pobrežnej zóny (ICZM).

Regionálny trend globálnej strednej hladiny mora (milimetre za rok) poskytuje služba monitorovania morského prostredia programu Copernicus. Morská hladina stúpa vdôsledku otepľovania oceánov a úbytku pevninských ľadovcov. Voda po zahriatí zväčšuje svoj objem a približne 30% súčasného zvyšovania globálnej strednej hladiny mora možno pripísať len tejto tepelnej expanzii. Nárast hladiny morí môže vážne ovplyvniť obyvateľov pobrežných aostrovných regiónov, ako aj prírodné prostredia, napr. morské ekosystémy.

Zčasového radu vyplýva, že priemerná globálna hladina mora sa od začiatku 90. rokov 20.storočia zvýšila oviac než 8cm aďalej rastie tempom 3,3 mm za rok. Na základe najnovších výpočtov sa vie, že rast globálnej strednej hladiny mora sa zrýchľuje, ato o0,12 ± 0,073mm za rok.

Morská hladina nestúpa všade rovnako, apreto sú niektoré regióny vo väčšom ohrození než iné. Na mape je znázornené priestorové rozloženie trendov morskej hladiny od roku 1993. Vidno na nej, že sa zvyšuje hladina takmer celého svetového oceánu, ale sveľkými regionálnymi rozdielmi, napríklad vregióne západného tropického Tichého oceánu dosahujú výkyvy až do +8mm za rok. V tejto oblasti sú regionálne trendy spôsobené najmä tepelnou expanziou. Regionálna nestálosť trendu morskej hladiny predstavuje rádovo 2–3mm za rok – od 0,5mm za rok až po 5,0mm za rok vzávislosti od regiónu.

Tento ukazovateľ oceánskeho monitorovania morskej hladiny je odvodený zúdajov systému DUACS získaných soneskorením (verzia DT-2018). Tieto produkty distribuuje služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus a sú dostupné aj vkatalógu služby monitorovania morského prostredia programu Copernicus.

Údaje o regionálnom trende globálnej povrchovej teploty mora [v stupňoch Celzia (° C) za rok] poskytuje služba monitorovania morského prostredia programu Copernicus. Povrchová teplota mora je jednou zo základných klimatických premenných definovaných Svetovým klimatickým pozorovacím systémom, ktoré sú potrebné na monitorovanie a charakterizáciu stavu globálnej klímy.

Z časového radu vyplýva, že od začiatku 90. rokov 20. storočia priemerná svetová povrchová teplota mora stúpla o viac ako 0,3°C a bezprecedentným tempom rastie o 0,014 ±0,001°C ročne. Za posledné štyri roky boli zaznamenané najvyššie povrchové teploty oceánu od začiatku vedenia záznamov.

Povrchová teplota morí nestúpa rovnakým tempom a niektoré regióny sú teda ohrozenejšie ako iné. Na tejto mape je znázornené priestorové rozloženie trendov priemernej povrchovej teploty morí svetového oceánu od roku 1993. Vyplýva z neho, že v rokoch 1993 až 2018 došlo k otepľovaniu vo veľkej väčšine sveta. Jednou z výnimiek z tohto trendu je severný Atlantik (najmä región južne od Grónska), kde bol zaznamenaný trend ochladzovania.

Tento ukazovateľ monitorovania povrchovej teploty oceánu je založený na denných analýzach globálnej povrchovej teploty morí (SST) generovaných Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), iniciatívou SST v oblasti zmeny klímy (CCI) a službou monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) a je k dispozícii v katalógu služby monitorovania morského prostredia programu Copernicus.